Hunfalvy-Hunsdorfer Pavol

Pavol Hunfalvy-Hunsdorfer sa narodil 12. marca 1810 vo Veľkom Slavkove a zomrel 30. novembra 1891 v Budapešti v Maďarsku.

V r. 1823 – 1826 navštevoval gymnaziálne triedy na kežmarskom lýceu, potom v rokoch 1827 – 1829 chodil do Miškovca, aby sa naučil maďarský jazyk a napokon sa vrátil na kežmarské lýceum, kde v r. 1830 – 1833 študoval fi lozofi u, teológiu a právo.

Na kežmarské štúdiá spomína Pavol Hunfalvy v knihe spomienok Tanulmányok (Štúdiá), ktorá vyšla tlačou v Budapešti r. 1873. Píše pekne o svojich profesoroch, napr. o obľúbenom Jánovi Schneiderovi, ktorý učil na katedre práva. Profesor Kristián Genersich z katedry fi lozofi e zase pre svojich žiakov písal rukopisné učebnice – tlačených totiž v tom období bolo málo. Vychádzal z vysokoškolských učebníc. Takisto sa pekne zmieňuje o profesoroch Adamovi Podkonickom, Štefanovi Kraľovanskom, Danielovi Mihálikovi, Jánovi Benediktim. Všetci profesori boli slovenského pôvodu.

Ako študent bol štyri roky aj členom Nemeckej samovzdelávacej spoločnosti, ktorú založil r. 1921 slovenský profesor Ján Chalupka, po jeho odchode do Brezna r. 1824 prevzal vedenie ďalší Slovák Štefan Kraľovanský. Hunfalvy spomína: „Nemecká literatúra bola pre nás požehnanou zemou, všetky naše priania a úfania sa k nej obracali!“ Na sedeniach spoločnosti sa hovorilo len o literatúre, politika sa ani raz nespomínala. Napočudovanie sa k maďarským autorom dostal Hunfalvy až na konci štúdií, no vyvolali v ňom veľký záujem. Pritom vedel po latinsky, nemecky, maďarsky, francúzsky, anglicky, taliansky, učil sa gréčtinu, hebrejčinu. Pravdepodobne vedel aj po slovensky.

Po ukončení lýcea sa venoval súkromnému vyučovaniu šľachtických synov, cestoval aj po Európe. V Pešti zložil r. 1838 právnické skúšky a niekoľko rokov sa tam aj zdržal, spoznal elitu maďarskej inteligencie a r. 1841 sa stal členom korešpondentom tamojšej Vedeckej akadémie a o rok členom Kisfaludyho spoločnosti. R. 1842 sa vrátil do Kežmarku, pretože ho tu, na katedre práva v lýceu, zvolili za profesora. Na lýceu prednášal v r. 1842 – 1848. Hoci vo svojich záujmoch uprednostňoval grécke dejiny a literatúru, už r. 1843 vydal učebnicu o obchodných zákonoch. R. 1844 vyučoval týždenne 14 hodín súkromného a verejného práva, cirkevného a trestného práva, ako aj banského práva a 6 hodín uhorského práva. Za čias jeho rektorátu vyšla r. 1846/47 prvá výročná správa lýcea.

Pavol Hunfalvy bol jedným z profesorov, ktorí chceli, aby vyučovacím jazykom bola maďarčina. V Kežmarku sa maďarčina učila len ako iný cudzí jazyk. Po maďarsky prednášal málokto – Hunfalvy bol však tou výnimkou. Okrem toho bol aj vedúcim maďarskej samovzdelávacej spoločnosti, ktorá vznikla ešte r. 1832. Stretol sa aj s najväčším maďarským básnikom Alexandrom Petőfi m, ktorý navštívil Kežmarok r. 1845. Hunfalvy ho sprevádzal po meste a zavolal ho aj na schôdzku študentského maďarského samovzdelávacieho krúžku.

  1. 1848 bol Hunfalvy zvolený za poslanca uhorského snemu za spišskosobotský volebný obvod, a preto musel katedru zanechať.

Bol aktívnym účastníkom maďarskej revolúcie v r. 1848/49. Po jej porážke odišiel do Pešti a začal sa viac venovať histórii a hlavne jazykovede, kde dokázal príbuznosť ugrofínskych jazykov, medzi ktoré patrila aj maďarčina. Svojím dielom sa stal zakladateľom modernej maďarskej porovnávacej jazykovedy. Ďalšou oblasťou jeho záujmu bol národopis – založil aj Uhorskú etnografi ckú spoločnosť. Patril medzi vedúcich činiteľom Uhorskej akadémie vied, bol predsedom Lutherovej spoločnosti a členom iných vedeckých spoločností. Vydal mnoho maďarských a nemeckých prác z oblasti jazykovedy, pedagogiky, národopisu (Uhorská etnografi a), histórie (Dejiny Rumunov) atď. R. 1861 sa stal poslancom Uhorského snemu.

Dňa 8. júna 1913 mu bola na budove nového lýcea v Kežmarku odhalená pamätná tabuľa, no pri oprave školy v poslednej tretine 20. stor. bola z neznámych príčin zo steny odobratá. Niekoľko desaťročí ležala poškodená, zlomená na niekoľko kusov v sakristii dreveného kostola v lýceu. Po oprave ju 24. októbra 2008 umiestnili na budovu lýcea, kam v skutočnosti patrila.

 

Literatúra:

HUNFALVY, Pál: Napló 1848 – 1849. Budapešť: SK 1986. LÁNYI, Juraj, Dr.: Slávni rodáci spod Tatier. Rukopis.

AllEscort