Sorting by

×

Július Andrej Hefty sa narodil 14. februára 1888 v Bratislave a zomrel 3. decembra 1957 v Budapešti v Maďarsku.

Narodil sa ako najstarší zo 16 detí. Jeho otec Dr. Friedrich Heft y, ktorý bol v tom čase v Bratislave 2 roky profesorom na technickej univerzite, pochádzal zo Švajčiarska, kde bola pekná príroda a vysoké hory, ktoré lákali turistov a horolezcov. Aj jeho syn Július sa stal výborným horolezcom – v rokoch 1908 – 1923 uskutočnil vo Vysokých Tatrách vyše 25 prvovýstupov a vyše 40 zimných prestupov. Najmä spolu s prof. Alfrédom Groszom a Ľudovítom Rokfalušym našli nové horolezecké cesty aj na Kežmarský štít, Kriváň a Gerlach. V Tatrách po ňom pomenovali žľab na južnej stene Jahňacieho štítu, ktorý spolu s nimi vyliezol ako prvý r. 1911.

Študoval na gymnáziu v Bratislave a na univerzite v Budapešti. Bol jedným z najaktívnejších členov Budapeštianskeho akademického turistického klubu BETE (Budapesti Egyetemi Turista Egyesület) – od roku 1909 jeho tajomníkom, od 1913 jeho hlavným tajomníkom. Okolo roku 1911 sa usadil v Kežmarku, kde sa stal učiteľom dejepisu na Obchodnej škole (Handelsschule). Neskôr (1916 – 1919) bol aj zodpovedným redaktorom týždenníka Karpathen-Post (Karpatská pošta), aj šéfredaktorom niekoľkých ďalších časopisov a ročeniek, do ktorých prispieval mnohými článkami. V nich propagoval hlavne turistiku, horolezectvo a zimné športy – Turistik und Alpinismus (Turistika a alpinizmus, 1918 – 1923), Turistik, Alpinismus, Wintersport (Turis• 123 tika, alpinizmus, zimné športy, 1924 – 1933). Napísal vyše 25 prác na turistické a historické témy. Je autorom (alebo spoluautorom) turistických a lyžiarskych sprievodcov, príručiek o metodike lyžiarskeho výcviku, publikácií k regionálnym dejinám, k problematike cestovného ruchu, kúpeľníctvu a pod. Spolupracoval aj na vydaní mapy Vysokých Tatier v mierke 1:50 000, vydal horolezecký slovník.

Po I. svetovej vojne sa prostredníctvom novín Karpaten-Post usiloval o vytvorenie samostatnej Spišskej republiky, ktorá mala byť vyhlásená 6. 12. 1918. Po obsadení Kežmarku čs. vojskom bol prepustený zo školy a 20. 2. 1919 zatknutý (bolo to len 3 mesiace po svadbe s Margitou Braunovou. V tom čase – 18. 3. 1919 – mu zomrel v Budapešti jeho otec vo veku 56 rokov, ktorý tam bol generálnym riaditeľom Maďarskej centrály pre ovčiu vlnu). Po viacnásobnom väznení v Košiciach, Bratislave a Ilave sa po prepustení presťahoval do Tatranskej Polianky, kde sa zapojil do rozvoja cestovného ruchu.

Cestoval po celej Európe, veľa prednášal, premietal diapozitívy – jednoducho robil všetko pre to, aby do Tatier a Spiša prilákal čo najviac turistov. Organizoval pre turistov lyžiarske kurzy aj súťaže, výcvik horských vodcov, neskôr pôsobil ako riaditeľ Zväzu Tatranských kúpeľov a sanatórií. Bol funkcionárom Karpatského spolku (Karpathenverein) – v rokoch 1920 – 1937 jeho hlavným tajomníkom a redaktorom nemeckého vydania ročenky Karpatského spolku (Karpatenjahrbuch). V rokoch 1924 – 1939 bol inšpektorom ev. cirkevného zboru Unterschwaben, dnes Červený Kláštor.

Medzi jeho diela v nemčine, resp. maďarčine patria zo športovej oblasti: Lyžiarsky sprievodca po Belianskych Tatrách, 1912; Lyžiarsky sprievodca po Vysokých Tatrách, 1913; Lyžiarsky sprievodca pre Štrbské Pleso, 1914; Smernice pre výučbu lyžovania, 1917; Podrobný sprievodca po Vysokých Tatrách, 1922; Krátky sprievodca po Vysokých Tatrách, 1934 (posledné dve publikácie vydal spolu s Dr. Jánošom Vyďázó, mali 336, resp. 84 strán); Veľký sprievodca zimných športov severného Maďarska a Sedmohradska, 1943. Publikoval aj vlastivedno- turistické diela: Vyšné Ružbachy, 1930; Gerlachov, 1932; Kežmarský drevený kostol, 1933; Sedmohradsko, 1941. V roku 1928 ho zbavili štátneho občianstva, ale až pred druhou svetovou vojnou okolo roku 1938 sa odsťahoval do Budapešti, kde aj zomrel a je pochovaný.

 

Literatúra:

HEFTY, J. A.: Turistický denník (27. 7. 1914 až 16. 12. 1916). Rukopis.

HOCHBERGER, Ernst: Die Namen der Hohen Tatra in vier Sprachen – Herkunft und Bedeutung, Karpatendeutsches Kulturwerk Slowakei, Karlsruhe 2007.

KLIPP, Anton: Die Hohe Tatra und der Karpatenverien, Karpatendeutsches Kulturwerk Slowakei e. V. Karlsruhe 2006.

RAINER, Rudolf, P. SDS – ULREICH, Eduard: Karpatendeutsches Biographisches Lexikon, Stuttgart 1988, s. 125. SBS II. Martin, Matica slovenská 1987, s. 308 Zo spomienok dcéry – Jany Liptákovej, rod. Hefty