Fridrich Hažlinský sa narodil 6. januára 1818 v Kežmarku a zomrel 19. novembera 1896 v Prešove.

Narodil sa v dome na Hlavnom námestí č. 42. Študoval v Debrecíne, na ev. lýceu v Kežmarku bol v školskom roku 1828/29 zapísaný ako donatista – začiatočník, r. 1838 začal študovať právo v Šarišskom Potoku, ale v r. 1838 – 1840 už študuje teológiu na kežmarskom lýceu, kde zastupoval profesorov nižších ročníkov. Potom študoval geológiu, chémiu a fyziku na Vysokej škole technickej vo Viedni.

Na pozvanie prešovského kolégia pôsobil od r. 1846 až do svojej smrti ako profesor prírodopisu, matematiky a fyziky a 13 rokov bol rektorom tejto školy. V r. 1863 sa stal členom korešpondentom a r. 1872 riadnym členom Uhorskej akadémie vied, od r. 1886 bol čestným členom Uhorskej prírodovednej spoločnosti, r. 1889 Société Micologique de France, Bratislavského lekársko-prírodovedného spolku a ďalších zahraničných združení.

Bol autorom vyše 100 štúdií a samostatných prác i článkov v odborných časopisoch, v ktorých sa venoval vyšším rastlinám, hubám, lišajníkom, machom a riasam. Zameriaval sa hlavne na Šarišskú župu a okolie Prešova.

Záujem o prírodné vedy v ňom však vzbudila tatranská príroda a kežmarskí profesori, ktorí ho v r. 1836 na vlastné náklady vyslali na putovné zhromaždenie uhorských prírodovedcov a lekárov do Banskej Bystrice. Vtedy napísal prácu z botanickej terminológie, topografiu Spiša a vyrezal z dreva 254 minerálov, ktoré neskôr daroval prešovskému kolégiu. Botanické práce si sám ilustroval, keďže sa od otca naučil pekne kresliť. V r. 1842 robil výskum na Orave a napísal v maďarčine prácu Kvetena severného Uhorska. Práca obsahuje 522 rodov a vzťahuje sa na veľkú časť Slovenska od bývalej Turčianskej župy a Oravskej župy smerom na východ a zahŕňa aj Slovenský kras. Je tu aj latinsko-nemecko- slovenský slovník rodov rastlín. Mnohé zo slovenských názvov sú platné doteraz (ostropysk, kručinka, hloh, kalužník, truskavec, vičenec a ďalšie). V druhej práci Botanická príručka cievnatých rastlín opísal 690 rodov rastlín. V oboch prácach je kľúč na určovanie rodov a druhov rastlín podľa botanického systému významného bratislavského botanika Štefana Endlichera, riaditeľa botanickej záhrady vo Viedni.

V ďalších svojich dvoch prácach opísal z vyšších rastlín ostricu labkatú, ktorú zbieral na Dreveníku a v okolí Spišských Vlachov. Významné sú aj jeho ďalšie maďarsky napísané práce: Lišajníková fl óra Uhorska a Ríša machov Uhorska, v ktorých podáva systematický prehľad lišajníkov a machov. Uvádza v nich 784 rodov lišajníkov Uhorska a 698 rodov machorastov Uhorska, Sedmohradska a Chorvátska. Obe práce si preložil do slovenského jazyka profesor revúckeho slovenského gymnázia Jozef Kvetoslav Holub.

Viaceré svoje práce o fl óre Šarišskej župy uverejňoval Hažlinský aj v ročenkách Bratislavského lekársko-prírodovedného spolku. Tak mu vyšli v r. 1857 Machy okolia Prešova, kde uvádza 20 čeľadí machov. Pri jednotlivých druhoch uvádza aj konkrétne lokality nálezu. • V početných prácach o hubách opísal Hažlinský mnoho ešte dovtedy neznámych druhov. V práci O rozsievkovej flóre Uhorska zhrnul práce viacerých domácich a zahraničných mykológov a diatomológov.

Okrem botanických prác publikoval však aj práce z geológie, paleontológie, zoológie, mineralógie v maďarských, nemeckých, rakúskych a v anglických periodikách. Zostavil rozsiahly herbár s viac než 5 000 druhmi, bol však sčasti zničený. Časť z neho je uložená v Podtatranskom múzeu v Spišskej Sobote, na univerzite a v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti.

Podľa Hažlinského boli pomenované viaceré rastliny (Sapindus HASLETT, Cedrella HAZSLUNG, Ranina HZS REUSS, Peziza HZS COOKE, Cryptospora HZS REHM a i).

Jeho syn Július Fridrich sa ako profesor poľnohospodárskej školy v Košiciach zaslúžil o modernizáciu pestovania ľanu na Slovensku.

 

Literatúra :

BARICA, J.: Vede a národu. Bratislava: Obzor 1988, s. 157. SBS II. Martin: Matica slovenská 1987, s. 302.

TIBENSKÝ, Ján a kol.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku II. Bratislava: Obzor 1988, s. 470 – 473.

AllEscort