František Engel sa narodil 8. marca 1909 v Kežmarku a zomrel 16. júla 1972 v Prahe v Čechách.

Narodil sa v židovskej rodine advokáta Vojtecha Engela a Malvíny, rod. Hexnerovej. Bol z ôsmich súrodencov. Manželka MUDr. Truda bola rodená Frankensteinová (1910 – 2003).

Po absolvovaní gymnázia v Kežmarku študoval v rokoch 1928 – 1934 na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po získaní titulu doktora medicíny odišiel na Podkarpatskú Rus, kde od r. 1934 pôsobil ako lekár chirurgického odd. nemocnice v Berehove a od r. 1936 ako vedúci lekár ženskej nemocnice v Rachove. Po rozpade Československa do konca r. 1939 viedol Okresnú nemocnicu v Nizoči (Ukrajina), od r. 1940 pôsobil ako vedúci chirurgického odd. v Kletskej (Ukrajina) a neskôr (r. 1941) v Strednej Achtube (Rusko). V roku 1942 sa spolu s manželkou pridáva k čs. vojenskej jednotke organizovanej v Buzuluku v ZSSR. 30. 1. 1943 odchádza spolu s jednotkou na front. Po zorganizovaní 1. čs. samostatnej brigády sa stáva jej šéflekárom. Práve pri bojoch sa osvedčila jeho inteligencia, prehľad a schopnosť improvizovať. Významne prispel k organizácii zdravotnej služby čs. vojska v ZSSR, najmä k ošetrovaniu ranených počas oslobodzovacích bojov na území ZSSR, Poľska i Československa. 16. decembra 1943 bol za statočnosť v bojoch o Kyjev vyznamenaný Československým vojnovým krížom. Od začiatku Karpatsko-duklianskej operácie pôsobil ako náčelník zdravotnej služby čs. Vojska v ZSSR.

Po vojne sa stal členom KSČ (r. 1945) a pracoval niekoľko rokov na zdravotníckom oddelení prvého armádneho okruhu. V rokoch 1948 – 1950 študoval na Vojenskej lekárskej akadémii S. M. Kirova v Leningrade a do r. 1952 na Vysokej škole vojenskej v Prahe. V tom istom roku dosiahol hodnosť brigádneho generála, no vzápätí bol prepustený z armády z politicko-ideologických dôvodov (židovský pôvod) a prijal miesto závodného lekára na stavbe Slapskej priehrady.

Po rehabilitácii v roku 1956 bol prijatý späť do armády a v roku 1959 sa stal náčelníkom Ústrednej vojenskej nemocnice v Strešoviciach. V roku 1962 spolu s prof. Procházkom ako jeden z prvých v Československu úspešne operoval vrodenú srdcovú vadu dieťaťa (Fallotova tetralogia). V roku 1966 dosiahol hodnosť generálporučíka. Pod jeho vedením sa stala ÚVN renomovaným, špičkovo vybaveným pracoviskom. Vo vedení ÚVN zotrval až do roku 1970, keď bol znovu pri čistkách vyhodený z armády, pretože sa ako delegát zúčastnil na tzv. ilegálnom XIV. zjazde KSČ, ktorý odsúdil okupáciu Československa spojeneckými vojskami.

V roku 1969 bol vyznamenaný Radom práce, je nositeľom 14 sovietskych a čs. vojenských radov a medailí.

 

Literatúra:

Encyklopédia Slovenska II. Bratislava: VEDA 1978.

NN: Nekrológ. Časopis lékařů čes., s. 111, 1972.

SBS II. Martin: Matica slovenská 1987.

Spomienky plk. MUDr. Gustava Singera, www.holokaust.cz.

AllEscort