Michal Gejza Dikant, prvý profesor československých pobočiek Evanjelického a. v. dištriktuálneho reálneho gymnázia v Kežmarku sa narodil 19. apríla 1893 v Spišskej Teplici a zomrel 4. apríla 1934 v Rožňave.

Jeho meno sa spája so vznikom československých pobočiek Evanjelického dištriktuálneho reálneho gymnázia v Kežmarku, ktoré sa otvorili dňa 15. septembra 1927. Na tieto pobočky pridelil referát ministerstva školstva a národnej osvety dočasného profesora Gejzu Dikanta, ktorý vtedy učil v Nových Zámkoch. Vyučovanie sa začalo 14. októbra a v triede bolo 41 žiakov. Dikant bol jediným slovenským vyučujúcim, okrem neho učili profesori nemeckého gymnázia a jeden český učiteľ z meštianskej školy. Dikant vyučoval jazyk „československý“, zemepis, prírodopis, matematiku a nemčinu a zároveň bol triednym profesorom I. ročníka. Už v tomto roku vyšla výročná správa.

Dikant ešte v prvom školskom roku 1927/28 bol od 1. februára 1928 pridelený na ministerstvo školstva a národnej osvety do Prahy a na jeho miesto nastúpil dočasný profesor Imrich Solčiansky z gymnázia v Novom Meste nad Váhom.

Na vlastnú žiadosť prof. Dikant odišiel zo služieb ministerstva a od 1. septembra 1928 začal znovu vyučovať v Kežmarku. Učil už len československý jazyk a nemčinu a bol triednym II. ročníka. Vo výročnej správe za rok 1928/29 uverejnil článok Hviezdoslav v Kežmarku, v ktorom čerpal dovtedy neznáme údaje z archívu lýcea (školská agenda, katalógy, triedne výkazy atď.) Rokom 1930/31 prof. Dikant ukončil pôsobenie v Kežmarku – vtedy vyučoval už len československý jazyk a spev.

V Kežmarku zmenil aj svoj život – oženil sa s tunajšou obyvateľkou Helenou, rod. Kubovčíkovou. Mali syna MVDr. Gejzu (1931 – 2002) a dcéru Helenu, vydatú Kuricovú (1932) – ona a jej deti žijú v Kežmarku dodnes.

Z Kežmarku bol G. Dikant preložený na Československé reálne gymnázium do Spišskej Novej Vsi, kde začal učiť 1. septembra 1931, odtiaľ prešiel do Rožňavy, kde v r. 1933 – 1934 bol profesorom a riaditeľom Štátneho reálneho gymnázia. V Rožňave aj umrel. Mesto Rožňava zaradilo jeho hrob na miestnom cintoríne do Zoznamu historických vzácnych hrobov.

Literatúra:

GULYÁS, Pál: Magyar írók élete és munkái 5. Budapešť 1943, s. 786.

RÁTKY, Zoltán – STRAZIMIR, Oszkár: A magyar legújabb kor lexikona. Budapešť 1932.

AllEscort