Juraj Bucholtz ml. sa narodil 3. novembra 1688 v Kežmarku a zomrel 3. august 1737 v Kežmarku.

Narodil sa v rodine kežmarského evanjelického farára. Študoval v Rožňave a Kežmarku, v r. 1708 – 1713 študoval na univerzitách v Gdansku, Greifswalde, Lipsku a Wittenbergu. Po ukončení štúdií sa stal rektorom evanjelickej artikulárnej školy v Palúdzi. Počas pobytu na Liptove sa venoval skúmaniu jaskýň. Ním zakreslená mapa Demänovskej jaskyne bola prvou mapou jaskyne na Slovensku a uverejnil ju Buchholtzov priateľ Matej Bel r. 1723 vo svojom diele Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska).
Buchholtz prebádal a zakreslil aj Silickú Ľadnicu, jaskyne v Jánskej doline, Dobšinskú jaskyňu i Domicu. Domnieval sa, že v nich žijú draky. Raz si do latinského denníka, ktorý si viedol od r. 1709 až do smrti, zapísal, že nad akýmsi vrchom videl preletieť draka. Denník je v súčasnosti v Slovenskej národnej knižnici v Martine, žiaľ, jeho preklad do slovenčiny je v nedohľadne. V r. 1723 dostal Buchholtz list z Kežmarku, ktorým ho povolávali za rektora ev. a. v. školy, „aby nielen vzdelával a vychovával našu školskú mládež… ale zverujeme mu aj našu slovenskú cirkev“ a podobne ako jeho otca ho zavolali aj za slovenského ev. a. v. diakona. Pobyt v Kežmarku využil Buchholtz nielen na službu cirkvi a škole, ale hlavne na ďalšie skúmanie Vysokých Tatier. V tomto období zakreslil podľa vzoru svojho otca panorámu tatranských štítov a jeho terminológia štítov sa zachovala v podstate dodnes.
K speleológii pribudol Buchholtzovi aj astronomický koníček. Pozoroval slnečné i mesačné úkazy, z jeho správ vo Vratislavských análoch (Sammlung von Natur und Medizin – wie auch hierzu gehörigen Kunst und Literatur – Geschichten), ktoré vydávala tamojšia akadémia, sa dozvieme rôzne zaujímavosti. Tu pravidelne uverejňoval aj svoje meteorologické pozorovania. Počas rokov 1723 – 1726 uverejnil Buchholtz vo Vratislavských análoch, do ktorých prispievala vedecká elita strednej Európy, vyše 50 väčších i menších článkov: astronomické a meteorologické pozorovania, zaujímavosti zo spišských miest, príslovia atď. Tak sa napr. dozvieme, že v Kežmarku bolo 1. marca a 14. júna 1726 vidieť dve slnká, 29. januára 1724 bolo na celom Spiši zemetrasenie s dvoma otrasmi, 6. augusta 1725 sa o 3. hodine ráno vylial Poprad a zalial kežmarské práčovne a majere, ľudia sa ratovali na strechách. Vypláchol ryby z rybníkov, zničil mosty, rieka prelomila mestské múry pri Obuvníckej veži, ohrozila ulicu Starý trh – menší dobytok sa utopil. Aj mlyny sa poškodili.
Buchholtz sa venoval aj literárnej činnosti – písal latinské, nemecké i slovenské verše a takmer každý rok napísal pre svojich študentov divadelnú hru. Napr. 1. mája 1724 hrali vyše štyri hodiny drámu O Tobiášovi, r. 1726 sa hrala komédia O ceste na medokýš, r. 1730 sa šesť hodín hrala 53 Hra o Jozefovi, ktorá sa musela opakovať a prišli na ňu aj podolínski piaristi. Buchholtz so študentmi chodieval do Tatier, bádali napr. po tajomstve Zeleného plesa a „reportáž“ z dvoch výletov uverejnil aj vo Vratislavských análoch. Za svoju vedeckú činnosť sa stal členom prírodovedných spoločností vo Vratislavi a Lipsku. Miesto jeho posledného odpočinku nie je známe, predpokladá sa, že bol uložený do hrobky pod drevený artikulárny kostol.
Na jeho rodnom dome na Kušnierskej bráne č. 1 (r. 1981 bol zbúraný) odhalili r. 1937 pamätnú tabuľu – v roku 1945 bola rozbitá. Kamenný obelisk na mieste zbúraného rodného domu, kde je dnes parkovisko, bol odhalený r. 2005. Uhorský karpatský spolok (vznikol r. 1873) pomenoval po Buchholtzovi Zbojnícke plesá, názov však po r. 1918 zapadol do zabudnutia. Juraj Buchholtz mladší sa stal prvým kežmarským rodákom, ktorého 300. výročie narodenia sa ocitlo v zozname osobností UNESCO.
Z manželstva s Alžbetou Platty (Plathy) mal syna Pavla (1732 Kežmarok – ?), ktorý je r. 1742 zapísaný ako kežmarský občan do 2. triedy kežmarskej ev. a. v. školy a bol tu do októbra 1746. Tým viac prekvapuje zápis z r. 1749, kde sa znova za študenta kežmarskej školy zapisuje Paullus Buchholtz z Veľkej Palúdze, syn nebohého Georga Buchholtza a Elisabeth Plathy. Zrejme matka sa vrátila niekoľko rokov po smrti manžela do svojho rodiska. Pavol Buchholtz r. 1784 založil pre kežmarskú školu základinu. O jeho ďalšom osude nie je nič známe.
Literatúra:
BARÁTHOVA, Nora: Juraj Buchholtz mladší a jeho články o Spiši vo Vratislavských análoch. In: Z minulosti Spiša. Ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči. IX. – X. ročník 2001/2002. Levoča 2002, s. 153 – 160.
BOHUŠ, Ivan: Tatry očami Buchholtzovcov. Martin: Osveta 1988.
(BUCHHOLTZ): Historischer Geschlechtsbericht (Familienchronik) von Georg Buchholtz, den Älteren, nebst einem Auszuge aus dem Tagebuche seines Sohnes Jakob Buchholtz… Budapešť 1904.
CESNAKOVÁ-MICHALCOVÁ, Milena – NOSKOVIČ, Alexander – ČAVOJSKÝ, Ladislav – Lehuta, Emil: Kapitoly z dejín slovenského divadla od najstarších čias po realizmus. Bratislava: SAV 1967.
LIPTÁK, Johann: Geschichte des evang. Distriktual – Lyzeums A. B. in Kesmark. Kežmarok: Sauter 1933.
TIBENSKÝ, Ján: Dejiny vedy a techniky na Slovensku. Martin: Osveta 1988.

AllEscort