Karol Kristián Gottlieb Bruckner sa narodil 24. decembra 1863 v rakúskom Oberschützen a zomrel 26. júla 1945 v Pinkafeld v Rakúsku.

Narodil sa v rakúskom mestečku Oberschützen v kraji Burgenland (120 km na juh od Viedne, pri maďarskej hranici) ako najstarší z 10 detí v rodine veľmi rozhľadeného obuvníka Johanna Georga Brucknera. Pod vplyvom tamojšieho evanjelického farára, menom Gottlieb August Wimmer, sa v mestečku postupne presadili kresťanské hodnoty.

Wimmer vo svojich vášnivých kázňach povzbudzoval členov svojho zboru ku praktickému podriadeniu celého života Ježišovi Kristovi. Úprimná dôvera v Neho im mala pomáhať pri riešení každodenných problémov. Toto malo konkrétny dopad pri vzniku Seminára pre učiteľov chudobných, pre ktorý r. 1845 postavili v Oberschützene veľkú budovu. Vzdelávanie v škole nemalo sprostredkovávať len vedomosti, ale malo byť základom kresťanskej viery žiakov. V tomto duchu vychovával svoje deti aj Johann Georg Bruckner, ktorý sa stal svedomitým pokladníkom v zbore. Viedol si denník, ktorý prednedávnom objavila na pôjde ich domu pani Edith Schedl a roku 2005 vydala tlačou.

Neskôr bol Johann Georg pokladníkom aj v novozriadenom Učiteľskom seminári (a ďalších evanjelických zariadeniach). Jeho syn Karol študoval učiteľstvo na tomto seminári a potom v Budapešti matematiku a fyziku, kde absolvoval aj skúšobný rok. Koncom augusta roku 1889 prišiel do Kežmarku, kde ho zvolili za profesora gymnázia. (V tom istom čase sem povolali aj jeho brata Otta, ktorý sa tu neskôr stal riaditeľom meštianky. O pár rokov sem prišiel aj ich mladší brat Viktor, ktorý tu na gymnáziu študoval dva roky.)

V januári roku 1895 urobil Karol v Budapešti svoju poslednú skúšku v pedagogickom ústave a 29. decembra toho istého roku sa oženil s Grétou, dcérou kežmarského profesora Gretzmachera. Neskôr sa stal riaditeľom ev. lýcea a bol ním v rokoch 1899 – 1906 a 1912 – 1929, kde až do svojho odchodu do dôchodku aj učil. Za jeho pôsobenia bolo ku starobylému lýceu pristavané nové gymnázium.

Roku 1902 založil Freies Lyzeum (Voľné lýceum) a ako jeho predseda sa staral o prednášky zrozumiteľné jednoduchým ľudom v Kežmarku a v okolitých obciach. Po I. svetovej vojne úspešným jednaním zabránil zoštátneniu a poslovenčeniu lýcea, ktoré od školského roku 1919/20 bolo vedené ako reálne gymnázium. S jeho podporou sa na Spiši zriadil Nemecký kultúrny zväz (Deutscher Kulturverband). Nadmieru požehnane pôsobil pre dobro lýcea/gymnázia, mesto Kežmarok a nemecký Spiš.

Bol dopisovateľom novín Karpathen-Post (Karpatská pošta) a Zipser Bote (Spišský posol), 15 rokov bol tajomníkom evanjelického cirkevného zboru, do roku 1923 členom presbyterstva. Spolu s bratom Viktorom vydali Sprievodcu po Kežmarku, ktorý vyšiel r. 1911 po nemecky a maďarsky. K oslavám 400. výročia evanjelického lýcea roku 1933 zostavil zborník prác: Memorabilia Lycei Kesmarkiensis magistrorum discipulorumque dicta et facta. Z jeho súrodencov, z desiatich detí Johanna Georga, zomreli len dvaja v mladšom veku (11- a 47-ročný), ostatní ôsmi dosiahli vek 82 až 97 rokov. Všetci boli vo svojom živote mimoriadne úspešní, aj keď vplyv udalostí oboch svetových vojen na nich zle pôsobil.

Pred príchodom frontu vo februári 1945 dorazil 83-ročný starec po dobrodružnom úteku do svojho rodného mesta Oberschützen. Zomrel v susednom Pinkafelde.

Literatúra:

BRUCKNER, Johann Georg: Was ist des Menschen Leben? Viedeň, Lex Liszt, Edith Schedl 2005, s. 84 – 85, 96 – 100, 122, 125.

RAINER, Rudolf, P. SDS – ULREICH, Eduard: Karpatendeutsches Biographisches Lexikon, Stuttgart 1988, s. 49. SBS I. Martin: Matica slovenská 1986, s. 328 – 329.

AllEscort