Sorting by

×

Mikuláš Brcalsa narodil v Dobrej v Čechách a zomrel po r. 1474 na neznámom mieste na Slovensku

Brcal (uvádza sa aj Brczal, Brcál, Brčal, Brčál) na Slovensko prišiel s vojskom Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý vstúpil do služieb kráľovnej Alžbety s cieľom brániť záujmy jej maloletého syna Ladislava Pohrobka. Kežmarok by bol chcel radšej na tróne Vladislava Jagela, ale r. 1441 ho obsadili Jiskrove vojská. Údajne im niekto z mesta otvoril brány. R. 1444 dosadil Jiskra za kapitána Kežmarku Mikuláša Brcala, ktorý sa nevedno prečo v kežmarských listinách uvádza ako – Martinus de Dobra.

Brcal bol aj kapitánom Spišského hradu a v r. 1448 – 1462 dokonca spišským županom. Kapitán Brcal sympatizoval s bratríckym hnutím, ktoré nadväzovalo na husitské revolučné hnutie. Spišským mestám hrozila dokonca križiacka výprava, lebo, ako sa uvádza v liste uhorských biskupov a stavov zo snemu v Pešti r. 1449 krakovskému dekanovi Mikulášovi, vtedy orátorovi v Ríme (o liste mal informovať aj pápeža), „na horné kraje kráľovstva pritiahli českí žoldnieri, ktorí… priniesli so sebou a uvádzajú husitskú nákazu tak, že v župách spišskej a šarišskej sa nachádza veľmi veľa farností, v ktorých sa už de facto prijíma pod oboma spôsobmi.“

Nový panovník Matej Korvín, ktorý nastúpil po krátko vládnucom Ladislavovi Pohrobkovi, chcel túto situáciu dať do poriadku. Brcal s ďalším kapitánom Kežmarku, Bartošom, vydal Kežmarok kráľovi však až r. 1462, a to za 16 000 zlatých, ktoré mu mal vyplatiť spišský šľachtic Štefan Zápoľský. Či mu skutočne vyplatil celú sumu, nevie sa dodnes. Brcal i Bartoš vychádzali s Kežmarkom pomerne dobre.

Keď sa im richtár a mešťania r. 1460 sťažovali, že musia odvádzať daň aj za chudobinec (domus pauperum), tak im ju veľkodušne odpustili s tým, že peniaze majú použiť na opravu domu, resp. na podporu chudobných. Kam obaja kapitáni z Kežmarku odišli, nie je známe – zdržiavali sa však na území Slovenska – na Orave alebo Liptove.

Literatúra:

ŠIMEK, Ondrej: Husitizmus a reformácia na Spiši. Liptovský Mikuláš: Tranoscius 1971.

VARSÍK, Branislav: Husitské revolučné hnutie a Slovensko, Bratislava: SAV 1965.