Juraj Bohuš-Senický sa narodil v roku 1687 v Banskej Bystrici a zomrel 22. mája 1722 v meste Kežmarok.
Po ukončení univerzity vo Wittenbergu pôsobil krátko v Banskej Štiavnici, odkiaľ odišiel r. 1711 za rektora kežmarského gymnázia, ktoré obnovilo svoju činnosť po katastrofálnej epidémii moru. Mor skosil v r. 1710 – 1711 tri štvrtiny kežmarského obyvateľstva.
V úrade rektora a súčasne vo funkcii slovenského evanjelického kazateľa pôsobil Bohuš až do svojej predčasnej smrti. Dňa 31. augusta 1711 založil Bohuš matriku študentov kežmarskej školy (Matricula studiosae juventutis…), kde sa zapisovali všetci noví prichádzajúci študenti.
Záznamy z matriky sú až do roku 1805. Matrika obsahuje aj spätný súpis rektorov školy od r. 1570 do r. 1752. Bohuš sa spolu so svojimi žiakmi venoval výskumu prírody Vysokých Tatier a zaujímala ho aj história Spiša. Jeho latinský historicko-zemepisný opis Spiša, ktorý obsahoval históriu i opis pamiatok každého jedného mesta i obce, prevzal do svojej knihy Hungariae antiquae et novae prodromus známy slovenský polyhistor Matej Bel – Bohušov blízky priateľ.
V nemeckom preklade ho vydal Dr. Ján Lipták r. 1919. Bohuš písal aj latinské verše. Od r. 1717 bol členom vedeckej spoločnosti v Erfurte. Zaujímavé sú jeho zápisy o Kežmarku, napr.: „Čo sa týka polohy, neleží zrovna na príjemnom mieste na úpätí Karpát medzi riekou Poprad od západu, Ľubickým potokom od východu, korytom Bielej vody od severu – leží však na veľmi úrodnej pôde vhodnej pre všetky druhy obilia a konope. Je obkolesený dvojitým múrom a priekopou, voľakedy bol opevnený aj ochranným valom a skoro zo všetkých strán je obkľúčený vrchmi… V mestskom múre vidíme tri vstupné brány: Vyšnú, Kušniersku a Nižnú alebo aj Hradnú bránu. Vyšná brána svojou výškou prevyšuje ostatné bašty – hovorí sa o nej, že bola na náklady župy postavená v čase tatárskych vpádov… Keď vyjdeme za hrad, vidíme vrch nazvaný Jeruzalem s jedinečnými kameňolomami, je veľmi rozsiahly a mnohí o ňom hovoria, že tu pred dávnymi časmi stál hrad, čo dokladajú tým, že sa tu našli prastaré peniaze; pri zostupe z vrchu je v zemi opísaný kruh s križujúcimi sa čiarami, cez ktoré možno len zriedka tak prejsť, aby sa mohol dosiahnuť stred zvaný Nezdolateľný. V lete i v zime slúži mládeži obojakého pohlavia ako výletné miesto a je aj ako cvičisko pre občanov, ktorí sa tu podľa starého zvyku na deň sv. Jána cvičia v streľbe…“
Literatúra: BOHUS, Georg: Historisch-geographische Beschreibung des in Oberungarn berühmtesten Zipser Landes. Kežmarok: Sauter 1919. (rukopis je v Lyceálnej knižnici v Kežmarku)
REZIK, J. – MATTHAEIDES, S.: Gymnaziológia. Bratislava 1971.
RUŽIČKA, V.: Školstvo na Slovensku v období neskorého feudalizmu. Bratislava 1974. Lyceálna knižnica v Kežmarku. Matricula studiosae iuventutis in schola ev. Kesmarkiensi 1711 – 1805, cui praefi xus est Index Rectorum scholae ab anno 1570 – 1752.