Peter Michal Bohúň sa narodil 29. septembra 1822 vo Veličnej a zomrel 20. mája 1879 v Bielsko-Białej v Poľsku.

Narodil sa v oravskej obci Veličná rodine evanjelického farára Jána Bohúňa a Jany Žofie Ambroziovej. Po základnej škole v rodnej obci odišiel na gymnázium do Gemerskej Hôrky. V rokoch 1836 – 1841 študoval na gymnáziu v Levoči a po jeho zatvorení právo na lýceu v Kežmarku (1841 – 1843). Tu vytvoril aj prvé maľby. Učiteľom kreslenia na gymnáziu bol v tej dobe Ľudovít Müller. 18. novembra 1843 začal študovať v Prahe na Akadémii výtvarných umení, najskôr v prípravke za litografa u F. Šíru a v rokoch 1846 – 1847 absolvoval interné štúdium u nemeckého historického maliara Christiana Rubena, vtedajšieho riaditeľa akadémie. Po smrti otca v r. 1844 bol pri štúdiu odkázaný na finančnú podporu oravského šľachtica Michala Kubína.

Dostával aj štipendium spolku Tatrín. Po absolvovaní štúdia sa vrátil na Slovensko, kde sa stal jedným zo zakladateľov slovenského výtvarného umenia. Hlásil sa k štúrovcom a patril k významným národným buditeľom. Bol členom Matice slovenskej, podieľal sa na všetkých dôležitých osvetových a politických akciách slovenských vlastencov.

Významné z národnobuditeľského hľadiska boli jeho dve série štúdií slovenských ľudových krojov z rokov 1846 – 47 a 1848 – 50. V rokoch 1848 – 54 pôsobil ako učiteľ v Lučivnej, kde sa oženil so Žofi ou Amáliou Klonkayovou, dcérou miestneho zemana. V septembri 1854 sa presťahoval s manželkou a dvoma deťmi do Liptovského Mikuláša. Tu takmer 11 rokov vyučoval maľbu na dievčenskej evanjelickej škole. V roku 1865 kvôli zadĺženiu s celou rodinou opustil Slovensko a usadil sa v Haliči, v obci Lipnik pri Białej (v súčasnosti časť mesta Bielsko-Biała). Tu pôsobil ako učiteľ až do svojej smrti – 20. mája 1879, keď zomrel na zápal pľúc. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Bielsko-Białej.

Na jeho tvorbu popri pražskom umeleckom a spoločenskom prostredí mala dôležitý vplyv domáca tvorba, predovšetkým spišská portrétna škola, sprostredkovaná jeho lyceálnym učiteľom kreslenia Ľudovítom Müllerom. Hlavným námetom jeho malieb boli portréty obrodeneckej spoločnosti a príslušníkov meštianstva, dnes vystavené vo väčšine slovenských galérií, v Prahe a iných mestách Európy.

Okrem toho vytvoril početné oltárne obrazy a ikony v kostoloch po celom Slovensku a časti Poľska. Tu bol ovplyvnený nazarénskym hnutím. V krajinomaľbe, ktorej sa venoval len okrajovo, vychádzal hlavne z motívov oravskej prírody. Motívy zo stredného a západného Slovenska a Gemera, maľované akvarelom, litografoval po jeho smrti syn Kornel. Za vrchol jeho tvorby sa považuje temperová skica z roku 1848 zobrazujúca Slovenské ľudové zhromaždenie, s krojovanými zástupcami ľudu z celého Slovenska, ktorou sa zapísal medzi priekopníkov slovenského historického maliarstva. Najznámejším jeho obrazom je však portrét slovenského národného buditeľa Jána Francisciho ako dobrovoľníckeho kapitána.

Literatúra:

Encyklopédia Slovenska I. Bratislava: VEDA 1977. SBS I. Martin: Matica slovenská 1986.

AllEscort