Daniel Bocko sa narodil 31. decembra 1751 v Demänovej a zomrel 22. apríla 1806 v Sarvaši v Maďarsku.

Po štúdiách na viacerých miestach prichádza v apríli 1771 do triedy rétorov v Kežmarku, kde je do polovice decembra roku 1772. Odtiaľ odchádza do Gemera, ale opäť sa vracia do Kežmarku (1773?), kde končí r. 1774. Vyššie štúdiá absolvoval v Prešporku a univerzitné na teológii v Jene.

Od r. 1782 pôsobil ako evanjelický farár najprv vo Veľkej Lehote, potom v Liptovskom Trnovci a napokon v Sarvaši. Poznáme len jeho diela v bibličtine (slovenský jazyk ešte vtedy nebol uzákonený, až r. 1843). V r. 1783 vydal napr. Ruční kancionál s niekoľkými stovkami nábožných piesní, r. 1790 Nauka k štěstí a blahoslavenství a r. 1804 Svadební vinše.

Literatúra: ĎUROVIČ, Ján: Evanjelická literatúra do tolerancie. Martin: Matica slovenská 1940.

SZEBERÍNYI, O.: Pantheon slov. cirkevních a. v. spisovatelů. Korouhev na Sionu, r. 1, 1878, č. 7, s. 81 – 82.

Lyceálna knižnica v Kežmarku. Matricula studiosae iuventutis in schola ev. Kesmarkiensi 1711 – 1805, cui praefi xus est Index Rectorum scholae ab anno 1570 – 1752

 

 

AllEscort