Eva Alžbeta Blasy-Szelényi sa narodila 9. marca 1882 v Kežmarku a zomrela 27. marca 1923 v Bratislave a pochovaná je v Kežmarku.
Narodila sa ako druhá z dvojčiat – sestra Zuzana Johana sa podľa matriky narodila 8. marca 1882. Matka Helena Zuzana Nendtwich a otec Juraj Blasy pochádzali z významných kežmarských rodín Blasy a Nendtwich, ktoré medzi sebou často uzatvárali manželstvá. Stará matka, Johanna Nendtwich, rod. Blasy (1818 – 1902), bola schopná podnikateľka, ktorá po manželovej smrti sama viedla prevádzku modrotlačiarenskej dielne.
Jej dcéra Helena bola pre svoje voľnomyšlienkárstvo a pokrokové názory obľúbená v kruhoch mladej generácie. O umeleckom talente Heleny Blasy svedčí dochovaná kresba romantickej krajiny. Výtvarné nadanie zdedila aj jej dcéra Eva, ktorá ho za matkinej podpory v rámci možností svojej doby rozvinula. Jej súkromným učiteľom bol Ferdinand Katona, žiak Ladislava Medňanského. Svojej žiačke dal základy krajinárskej a figurálnej tvorby, zoznámil ju s princípmi kresby a maľby.
Najväčším obdivovateľom Evinho talentu však bol jej vzdialený príbuzný, spoločník z mladosti a neskôr manžel Oskár Szelényi. Po sobáši v roku 1902 jej umožnil ďalší umelecký rast. Počas pobytov v Budapešti navštevovala významné umelecké ateliéry. Najväčším prínosom pre jej tvorbu bol študijný pobyt v Mníchove na Akadémii výtvarného umenia, kde sa zamerala predovšetkým na portrétnu maľbu. Z harmonického manželstva s Dr. Oskárom Szelényim, kežmarským rodákom, uznávaným bratislavským pediatrom, milovníkom a mecenášom umenia, zakladateľom Múzea mesta Kežmarok – v kežmarskom hrade, sa im narodil jeden syn a štyri dcéry. Oskár (1916 – 1978) sa stal knihovníkom v Szechényiho knižnici v Budapešti; Eva (1918) pôsobila ako profesorka dejín a literatúry v Maďarsku; Helena (1919 – 1922) zomrela v mladom veku; Etela (1921) sa neskôr vydala do Nemecka; Ružena (1923 – 1925) tiež zomrela ako malé dieťa. Jej príchod na svet stál Evu Blasy-Szelényi život. Zomrela 27. marca 1923. Pochovaná je na mestskom cintoríne v rodnom Kežmarku.
Vysoký náhrobný kameň zdobí jej reliéfny portrét z bieleho mramoru od renomovaného bratislavského sochára Alojza Riegeleho. Eva Blasy-Szelényi vynikala predovšetkým ako portrétistka, no v jej pozostalosti sa zachovali aj zátišia, krajinky a veduty. Svoje obrazy však len zriedka signovala a datovala, čo zapríčiňuje problémy s ich určovaním.
Opakovane vystavovala v Bratislave a po jej smrti sa verejnosť mohla stretnúť s jej dielom v roku 1933 na výstave Maliarstvo obrazov na Spiši v Kežmarku. Dnes sú jej diela zachované hlavne v majetku najbližšej rodiny, prevažne v zahraničí. V zbierkach kežmarského múzea sa nachádzajú tri portréty – kresby uhľom.
Literatúra:
NN: Todesfall. Karpaten-Post, r. 44, č.13, 31. 3.1923.
ZUMMEROVÁ, Júlia.: Kežmarský rodák Oszkár Szelényi. In: Z minulosti Spiša XIII., 2005.
Evanjelický a. v. farský úrad Kežmarok – Matrika narodených a matrika zomrelých.