Eduard Dávid Blasy (Blazy) sa narodil 3. mája 1820 v Poprade-Veľkej a zomrel 25. júna 1888 v Poprade-Veľkej.

Po absolvovaní základnej školy v rodisku študoval 4 roky na lýceu v Kežmarku. Potom bol praktikantom u obchodníka Steinhausza v Levoči. Napokon sa venoval rodinnému hospodárstvu v rodisku. Zapojil sa tiež do maďarskej revolúcie v r. 1848/49 a krátko bol aj väznený v Prešove a Krakove. V r. 1851 sa oženil s Kežmarčankou Lujzou Sziftovou a po čase sa stal starostom Veľkej a kurátorom miestnej evanjelickej cirkvi.

Zaslúžil sa o vznik bývalého Tatranského múzea vo Veľkej, o rast jeho zbierok a o pracovné úspechy Uhorského karpatského spolku. Spravoval počas leta v r. 1869 – 1874 Starý Smokovec a stal sa známym sprievodcom, horským vodcom a propagátorom Tatier. V r. 1878 vybudoval pri Slavkovských plieskach turistickú ubytovňu. Niesla jeho meno, ale tú zakrátko zmietla lavína.

Prvý v zime navštívil Velickú dolinu a v lete budoval chodník k Dlhému plesu. Bol tiež členom bratislavského lekársko-prírodovedného spolku a uverejňoval v dostupných médiách množstvo článkov s tatranskou problematikou. Už ako 20-ročný absolvoval prvovýstup na Rysy, zimný prvovýstup na Slavkovský štít, Patriu, Prednú baštu a Ostrvu.

S Jakubom Horvayom absolvovali zimné prvovýstupy na Rysy, Kriváň, Lomnický štít. Jeho menom bola pomenovaná Slavkovská dolina a na Rysoch odhalená pamätná tabuľa.

Literatúra:

Krásy Slovenska 1/90, s. 20 – 23.

WEBER, Samuel: Ehrenhalle verdienstvoller Zipser des XIX. Jahrhunderts 1800 – 1900. Spišská Nová Ves: Schmidt 1901, s. 458 – 464.

AllEscort