Helga Blaschke-Pál sa narodila 22. mája 1926 v Kežmarku. Dátum jej úmrtia nevieme.

Helga zostala počas II. sv. vojny v Kežmarku u svojej babky a navštevovala tunajšie gymnázium. Popritom študovala hudbu, spev a vystupovala aj verejne, spoločne so svetoznámou speváčkou Elisabeth Schwarzkopf.

Po vojne sa presťahovala k matke do Viedne, neskôr prešli do Salzburgu, kde obe zostali ako vo svojej novej vlasti. Helga zmaturovala na gymnáziu v Salzburgu a tu potom vyštudovala aj filozofiu. Stala sa vedúcou sekretariátu.

Prvé básne a rozprávania z mladosti sa počas vojny stratili. Jej poézia a próza boli desaťročia uverejňované v novinách, časopisoch, ročenkách, antológiách v Rakúsku a Nemecku – okolo 50 zbierok textov. Niektoré z jej básní boli zhudobnené a preložené do slovinčiny aj maďarčiny. Bola prezidentkou Združenia spisovateľov v Salzburgu.

Mala bohatú prednáškovú činnosť a rozhlasové vystúpenia v Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku a v Juhoslávii. Získala množstvo vyznamenaní, medzi najvýznamnejšie patria: Čestná plaketa Združenia spisovateľov Salzburgu; Medzinárodná cena za lyriku 1982, Brusel; Čestný kríž pre vedu a umenie od prezidenta Rakúska, 1998. Ostatnou bola prvá cena za lyriku Venedig-San Marko, ktorá bola udelená v Salzburgu roku 1999.

Jej tvorba je ovplyvnená duchovným dedičstvom monarchie s jej rozmanitosťou krajín, jazykov a kultúr. Je pevne zakotvená v humánnej tvorbe a vo viere, čo ju chráni pred moderným kultúrnym pesimizmom a nihilizmom a dáva víťaziť životu.

Jej celé nasadenie je tu v našom rozbitom svete plnom zneistených, zmätených a zradených ľudí. Ona však neostáva len pri kritike, ale zviditeľňuje nadčasovosť a nadprirodzeno. Jej reč je čistá, nekomplikovaná a citlivá. Vo svojom diele často spomína svoje rodné mesto a kraj. Od roku 1945 žije v Salzburgu, ale v lete so svojou matkou zvykla prichádzať do Kežmarku.

Pri oslavách 750. výročia prvej písomnej zmienky roku 2001 mala slávnostný príhovor k mestskému zastupiteľstvu.

Dielo: početné básne v novinách, časopisoch, ročenkách a 10 samostatných zbierok: Triangel, 1965; Zerbrochene Spiegel (Rozbité zrkadlá), 1969; Salzburger Jedermann (Salzburčania), 1970; Auf des Herzens heimlichen Altar (Na tajnom oltári srdca), próza a poézia, 1980; Aussaat der Hoff nung (Rozsievanie nádeje), 1981; Es singen die steinernen Quellen (Spievajú kamenné pramene), 1982; Eure Freude (Vaša radosť), duchovné úvahy, 1987; Unsichtbare Brücken (Neviditeľné mosty), príbehy a eseje, 1988; Glasscherben im Sand (Črepiny v piesku), 1993; Geschichte einer Salzburger Kulturinstitution: 50 Jahre Salzburger Schrift stellervereinigung (Dejiny salzburskej kultúrnej inštitúcie – 50 rokov Spolku spisovateľov Salzburgu), 2006. Malý výber z jej mnohých próz: Antwort des Herzens (Odpoveď srdca) – 11 pokračovaní, 1957; Erinnerungen an Blaufuß (Spomienky na Krahule), 1959; Sprache und Literatur heute (Jazyk a literatúra dnes), 1974; Die Reise in die Vergangenheit (Cesta do minulosti), 1975; Hat der heimatvertriebene Künstler noch eine Aufgabe gegenüber seiner heutigen Umwelt? (Má vysídlený umelec ešte v dnešnom svete nejakú úlohu?), 1978; Morgen ist Weihnacht (Zajtra sú Vianoce), 1984.

Literatúra:

BORTENSCHLAGER, Wilhelm: Deutsche Literaturgeschichte, Bd. 2 „Von 1945 – 1983“, 5. erw. Aufl ., Viedeň 1998.

RAINER, Rudolf, P. SDS – ULREICH, Eduard: Karpatendeutsches Biographisches Lexikon, Stuttgart 1988, s. 41.

Osobné svedectvo Hansa Kobialku z Nemecka.

AllEscort