Sorting by

×

Ondrej Bednarčík sa narodil 2. októbra 1921 v Spišskej Belej a zomrel 5. mája 1970 v Poprade, pochovaný v Kežmarku.

Z mladého človeka sa vplyvom doby stal profesionálny vojak. Počas II. svetovej vojny musel narukovať do slovenskej armády, dostal sa do ruského zajatia a na vlastnú žiadosť sa pridal k slovenským a českým vojakom, ktorí sa sformovali v Buzuluku – od 27. marca 1944 do 31. mája 1945 bol členom 1. československého armádneho zboru v ZSSR, kde bojoval pod vedením armádneho generála Ludvíka Svobodu. Za zásluhy v boji bol O. Bednarčík už r. 1944 vyznamenaný prvým Československým vojnovým krížom 1939 – a ďalšie dva také isté vojnové kríže získal postupne v r. 1945. Ešte r. 1944 mu Ministerstvo národnej obrany ČSR so sídlom v Londýne udelilo Československú pamätnú medailu.

V r. 1945 bol ranený v bojoch o Liptovský Mikuláš a odsunutý do nemocnice. Do armády sa však vrátil a dostal sa s ňou až do Prahy. Získal aj viacero sovietskych vyznamenaní, napr. r. 1947 Za pobedu (Za víťazstvo) a r. 1950 Za osvoboždenije Pragy (Za oslobodenie Prahy).

Po vojne začal pracovať ako pedagóg vo vojenskej škole v Poprade, ale vojenské vzdelanie si aj sám rozširoval: v r. 1949 – 1950 študoval v Moskve na tzv. „Vorošilovke“ a v r. 1952 – 1954 študoval na Vojenskej akadémii Klementa Gottwalda v Prahe, kde získal titul inžiniera. Po skončení akadémie nastúpil v Košiciach na Krajskú vojenskú správu, odkiaľ r. 1960 odišiel do Popradu za náčelníka Okresnej vojenskej správy. Na tomto poste pracoval až do konca svojho života. Medzitým mu pribudli ďalšie vysoké vyznamenania – r. 1955 mu prezident ČSR udelil medailu Za zásluhy a obranu vlasti a r. 1966 mu taktiež prezident odovzdal Rad Červenej hviezdy.

Jedným z posledných činov Ondreja Bednarčíka bol protest proti okupácii Československa armádami Varšavskej zmluvy v auguste 1968, keď vrátil všetky sovietske vyznamenania.

Z manželstva s Ľudmilou, rodenou Pospíšilovou, s ktorou sa usadil r. 1960 v Kežmarku, mal O. Bednarčík tri deti – syn Ladislav umrel, žijú len dve dcéry Veronika a Mária, ktoré ostali s rodinou v Kežmarku.

Literatúra:
Archívne materiály rodiny Bednarčíkovej z Kežmarku.