František Baťán sa narodil 28. októbra 1497 a zomrel 28. novembra 1566.
Za kráľa Ľudovíta bol krajinským zástavníkom, od r. 1521 županom západouhorskej Železnej stolice (Vasmegye), r. 1522 sa stal bánom Chorvátska, Dalmácie a Slovinska. Vyznamenal sa r. 1526 v bitke s Turkami pri Moháči. Po tejto bitke, kde zahynul uhorský kráľ, začali bojovať o trón Ferdinand Habsburský a kežmarský hradný pán Ján Zápoľský – obaja sa dali aj korunovať.
Baťán sa postavil na stranu Zápoľského, ba zúčastnil sa aj na jeho korunovácii. R. 1527 mu Zápoľský daroval „hrad náš Kežmarok spolu so samotným mestom podobne Kežmarkom zvaným a ostatné dediny a majetky, prináležiace k hradu”. Či sa Baťán v tejto hektickej dobe vôbec dostal do Kežmarku, nevieme.
Baťán bol však prezieravý: keď videl, že sa jeho pánovi v bojoch nedarí, bez váhania prestúpil na stranu víťaziaceho Ferdinanda a ostal až do smrti na strane Habsburgovcov. Keď sa dozvedel Zápoľský o jeho zrade, kežmarské majetky mu odobral a daroval ďalšiemu svojmu prívržencovi Hieronymovi Laskému.
Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora: História kežmarského hradu. Kežmarok: Múzeum, 2004.
ŠA Le – pob. Poprad, MM-K, Pap. 855 z r. 1527.