Alexander Belóczy sa narodil 30. marca 1861 v Banskej Bystrici a umrel 13. marca 1931 v Budapešti. Pôsobil v Kežmarku na chlapčenskej meštianskej škole ako učiteľ neskôr na obchodnej škole ako riaditeľ. V rokoch 1923-1927 bol za stranu Zipser Deutche Partei zvolený za kežmarského mešťanostu.

Pochádzal z rodiny remeselníka. Po štúdiách na gymnáziu v Banskej Bystrici, na učiteľskom ústave v Lučenci a pedagogickom inštitúte v Budapešti prichádza v roku 1882 učiť do Kežmarku. Vyučoval dejepis. Keď sa v roku 1896 postavila pre meštiansku i obchodnú školu nová budova, vydal krátku históriu školy: A késmárki áll. Segelsezett közs. Fiú és felsö kekeskedelmi iskola története és jelen állpota. Vydával svoje články po nemecky, maďarsky i slovensky (Slovenské noviny, Obzor). Umrel po operácii v Budapešti. Jeho pozostatky boli prevezené do Kežmarku.

Na spoločnom mieste odpočíva spolu s manželkou Idou rodenou Koromzay, synom Deziderom (23. máj 1896 Kežmarok – 30. október 1918 Livenza, Taliansko), ktorý umrel na následky zranenia pri Piave v I. svetovej vojne a bol r. 1923 prevezený do Kežmarku z vojenského cintorína San Stino di Livenza. Spolu s nimi sú pochovaní aj manželia Juraj Koromzay a jeho žena Hermína, rod. Szontaghová rodičia manželky Alexandra Belóczy.

Zdroj: Osobnosti dejín Kežmarku. Historický cintorín, str. 16-17.

AllEscort