V tomto dome bývali v rokoch 1912 – 1913 slovenskí študenti kežmarského lýcea a obchodnej školy.
Matej Jančo (28. február 1896 Smrečany – 25. október 1915 Doberdo v Taliansku) bol básnik, národovec a vydavateľ časopisu Púčky, ktorý študoval v Kežmarku. V rokoch 1908 až 1911 študoval v Banskej Bystrici, kde založil tajný spolok Bratia. Spolok mal demokratický a pokrokový program, neskôr ho premenovali na Sokol a napokon na Mor ho! Viacerí Morhisti – Matej Jančo, Ján Uhrík i Miloš Mičík prešli v roku 1912 na kežmarské gymnázium. Chodil k nim aj žiak tunajšej obchodnej školy Ferdinand Čatloš (7. október 1895 Liptovský Peter – 16. december 1972 Martin). Študenti vydávali vlastný časopis, články v ňom neboli o láske, ale boli buričské a autori povzbudzovali slovenský národ do odporu proti maďarizácii. Jančo písal aj o situácii v Kežmarku, kde je každý, kto prehovorí na ulici po slovensky, panslávom, napísal to aj do Ameriky strýkovi a jeho články uverejňoval Slovenský hlásnik, ktorý vydávala Slovenská liga. Napísal aj o odrodilcovi profesorovi Dr. Samuelovi Bancíkovi, ktorý sa hlásil za veľkého Maďara. Neraz sa pochytili aj na vyučovaní dejepisu, Jančo sa dokonca vyhrážal, že profesora zastrelí. V januári 1913 napísal do lýcea nejaký Pavel Kadlečík (uvádza sa aj Karol Kodlečík) a poslal výstrižok zo Slovenského hlásnika s článkom Janča. Na lýceu sa začalo vyšetrovanie, v jeho kufri našli všetky materiály a časopisy. Celkovo vyšli 4 čísla Púčkov. Po dlhých vyšetrovaniach boli z lýcea vylúčení – Uhrík, Mičík, Jančo – ten zo všetkých škôl v Uhorsku a z obchodnej školy Čatloš. Jančo sa vybral na štúdiá do Hradca Králové na obchodnú akadémiu, pokračoval vo vydávaní časopisu, ale odtiaľ ho maďarské policajné orgány deportovali do Uhorska a uväznili. Mičík a Uhrík šli na gymnázium do Nového Sadu, kde im Srbi umožnili študovať ďalej. Po vypuknutí I. svetovej vojny študenti narukovali. Jančo a Uhrík padli v bojoch.