Zrazu ťa niet…

a predsa počuť ozvenu tvojich slov,

krokov, zastavení, úsmevu v priateľskom pozdrave…

Z osadených tabúľ pamäti Kežmarku

hľadí na nás aj tvoja tvár

a kamienok spomienok

teplý ešte v dlani..

dýcha na nás bôľom

s nostalgiou sviec,

v zlatistom moku na tvoju počesť

a úprimným

Ďakujeme

Stal si sa Kežmarčanom viac,

ako mnohí v tejto matrike,

lebo toto mesto

a mozaiku jeho dejín,

nosil si si v srdci tak,

ako známe osobnosti kedysi pred tebou.

Byť odídený neznamená

– byť zabudnutý…

Veď trilkot vtáčieho chorálu

tam nad tvojím rovom,

ťa už teraz neúnavne sprevádza

ako dojemná modlitba

a pútnici sa pristavia tiež…

Blaženú večnosť,

priateľ náš

a raz,

tam Hore,

Dovidenia

 

V mene mnohých

Soňa Potašová