Ján Mylius sa narodil v roku 1557 v Jihlave na Morave a zomrel v roku 1629 v Elblang v Poľsku.

Študoval na univerzite vo Wittenbergu, pripojil sa ku kryptokalvinizmu, ideovému smeru protestantskej teológie, ktorý chcel pod vplyvom kalvínskej reformácie odstrániť z evanjelických kostolov obrazy, oltáre a organy. Kryptokalvinisti boli revolučnejší než luteráni, ktorí pôvodné katolícke kostoly zachovávali takmer v pôvodnom stave. Svoje presvedčenie si Mylius ponechal po celý život, čo sa mu neraz stalo osudným.

Po skončení vysokej školy začal učiť vo Veľkom Meziříčí, v jeseni 1588 dostal pozvanie za rektora levočského gymnázia, kam prichádza v máji 1589 a zostavuje nový školský poriadok. R. 1595 prijíma pozvanie za vyučujúceho do kežmarského gymnázia, kam prichádza 12. júla 1595. 15. augusta 1596 dostáva rektorský vokátor, kde okrem povinností má určený aj plat: 2 toliare týždenne, ročne 24 siah dreva (1 siaha = 190 cm), potom mal dostať od žiakov fi nančné i naturálne príspevky (koláče, vajíčka).

V tom čase sa stal kežmarský hrad dejiskom fi lozofi ckých a teologických sporov medzi luteránmi a kryptokalvinistami. Na diskusiách bol prítomný aj rektor Mylius, hoci údajne nediskutoval. Vokátor totiž od neho požadoval, aby „prednášal školskej mládeži Božie slovo čisté a rýdze v dobrom, pravdivom a nefalšovanom zmysle, ako to vyžaduje augsburské vierovyznanie a diela reformátorov Dr. Martina Luthera a Filipa Melanchtona.“

V roku 1596 pripravil Mylius aj pre kežmarské gymnázium prvý známy školský poriadok, ktorý obsahoval povinnosti vyučujúcich i žiakov. Gymnázium bolo rozdelené do ôsmich tried, ktoré vytvárali päť ročníkov. Žiaci sa učili latinský jazyk, gréčtinu, nemčinu, matematiku, hudbu, dialektiku, rétoriku a náboženstvo. Od vyučujúcich sa požadovali tie najvyššie znalosti a pedagogická múdrosť. Študentom Mylius zakázal stáročia známu zábavku – tzv. kohútie zápasy, a to preto, že boli nebezpečné hlavne pre menších žiakov, a hlavne preto, že mládež sa niekoľko týždňov zaoberala viac cvičením kohútov než knihami.

Myliovi ešte pred príchodom do Kežmarku vyšiel slovník Nomenklatura a v rukopisoch, ktoré sa stratili, ostali z kežmarských čias prednášky k latinským a gréckym klasikom. Mylius plánoval ostať v Kežmarku dlhšie, lebo ešte r. 1596 si kúpil na Hradnom námestí veľký dom a záhradu, ktorá bola mimo mestských múrov. Žiaľ, dom nevieme identifi kovať.

Jeho životné osudy boli však iné. Medzitým zasadli synody – najvyššie evanjelické cirkevné snemy piatich východoslovenských kráľovských miest, ktoré odsúdili kryptokalvinistov. Odísť musel aj Mylius. 4. apríla 1598 sa s ním lúčil richtár i senátori, jasne dávajúc najavo svoj nesúhlas s rozhodnutím synody. Protestujú aj študenti. Päť študentov, medzi nimi aj budúci rektor kežmarského gymnázia Dávid Praetorius, odchádza s rektorom Myliom na jeho nové pôsobisko do Elblangu v Prusku. Tu sa Mylius stáva opäť rektorom evanjelického gymnázia, ktoré sa zaradzuje medzi najúspešnejšie a najznámejšie v celej strednej Európe.

Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora: Dávid Frölich. In: Z minulosti Spiša III. – IV. Levoča: Spišský dejepisný spolok 1998, s. 27 – 42.

BAUER, Hans: Alt-Elbinger Stammbücher in der Stadtbücherei. In: Elbinger Jahrbuch 8/1929.

AllEscort