Sorting by

×

Matej Korvín sa narodil 23. februára 1440 v Kluži v Rumunsku a zomrel 6. apríla 1490 vo Viedni v Rakúsku.

Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu Uhorska – napr. v Prešporku r. 1465 založil Univerzitu Istropolitanu. Bol jedným z propagátorov vytvorenia jednotnej Európy.
Matej sa nepriamo zaslúžil o postavenie hradu v Kežmarku. R. 1461 napísal Štefanovi Zápoľskému, kapitánovi Horného Uhorska, aby postavil „sub Alpibus“ (pod Alpami – Tatry mali v minulosti rôzne pomenovania: Alpy, Snežné pohorie, Karpatské pohorie, Kežmarské pohorie…) nejakú pevnosť. Kde by mal stáť – to presne neurčil. Keďže o rok daroval kráľ Matej bratom Štefanovi a Imrichovi Zápoľským cenzus – príjem z daní, ktoré dovtedy platilo mesto Kežmarok do kráľovskej pokladnice, slobodné kráľovské mesto sa odrazu dostalo pod panstvo Zápoľských. Už im nič nebránilo, aby sa rozhodli postaviť pevnosť priamo vo „svojom“ Kežmarku. Prvá zmienka o mestskom hrade je z r. 1463.
R. 1463 dostal Kežmarok od kráľa Mateja právo používať erb a pečatiť červeným voskom. Erbová listina je jedinou svojho druhu na Slovensku, na ktorej je erb umiestnený do stredu – na ostatných listinách je namaľovaný v ľavom hornom rohu.
Nosičom samotného erbu je pestrofarebný anjel, v štíte v hornej časti na modrom podklade sú dva skrížené strieborné meče s červenou rukoväťou, so zlatým chráničom a gombíkom, nad nimi je zlatá päťcípa koruna, pod mečmi červená ruža. Dolnú časť štítu vypĺňajú štyri striebornočervené brvná. Koruna sa vysvetľuje jednoznačne ako symbol slobodného kráľovského mesta, skrížené meče buď ako právo meča alebo aj ako symbol osady sv. Michala – bojovníka. Červená ruža môže byť obyčajnou heraldickou ozdobou, ale aj symbolom osady sv. Alžbety, brvná sú zrejme prevzaté zo štátneho uhorského erbu, ale môžu znamenať aj štyri kežmarské osady alebo rieky – Poprad, Bielu vodu, Ľubický potok a prípadne Zlatník.
R. 1464 oslobodil kráľ Matej Kežmarok od pohraničného cla – tridsiatku.

Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora: História kežmarského hradu. Kežmarok, Múzeum, 2004.
ŠA Le – pob. Poprad, MM-K, Perg. IX. z 1463, Perg. 61 z 1464.