Karol Máday sa narodil 30. mája 1821 v Kežmarku a zomrel 28. septembra 1870 v Dobšinej.

Rod Máday získal zemianstvo a erb r. 1648: v modrom poli na zelenej zemi stála hus (labuť?), v klenote je bojovník, v pravej ruke má šíp, v ľavej luk.
K. Máday študoval v Kežmarku, Miškovci a na kolégiu v Prešove fi lozofi u, teológiu a právo. Nemecké univerzity navštevoval v Berlíne, Greifswalde a Jene. Pochodil severné štáty, Taliansko i Švajčiarsko. Po návrate do Uhorska pôsobil najprv od r. 1846 ako pedagóg na nižšom ev. a. v. gymnáziu v Miškovci, od r. 1850 bol farárom v Spišskej Belej. Za farára ho ordinoval superintendent Ján Chalupka, slovenský literát. R. 1859 vyšiel vo Viedni náboženský patent, ktorý Spiš odmietol s tým, že ide o obmedzenie protestantskej autonómie (išlo skôr o obmedzenie autonómie v Uhorsku a podriadenie sa Rakúsku), načo bol zatknutý aj Máday, no po čase ho prepustili a r. 1860 bol zvolený ako hrdina protiviedenského odboja za superintendenta (biskupa) Potiského dištriktu. R. 1861 sa stal farárom v Miškovci, r. 1863 v Dobšinej, kde ostal až do svojej smrti.
Literatúra:
SBS IV. Martin: Matica slovenská 1990, s. 15.
WEBER, Samuel: Ehrenhalle verdienstvoller Zipser XIX. Jahrhunderts 1800 – 1900. Spišská Nová Ves: Schmidt 1901.

AllEscort