Na tejto fare žili a pôsobili:

ThDr. PhDr. Ján Čarnogurský (10. január 1904 Malá Franková – 1. júl 1938 Levoča)

Rímskokatolícky kňaz pôsobiaci v Kežmarku. Po skončení ľudovej školy vychodil gymnázium. V roku 1925 dosiahol na Pápežskej univerzite sv. Urbana v Ríme ako 21-ročný doktorát filozofie. V roku 1929 dosiahol doktorát teológie. Po svojej kňazskej vysviacke pôsobil sedem rokov ako kaplán v Kežmarku. Hovorí sa, že práve on našiel v tunajšom kostole zamurovanú sochu Madony s dieťaťom. Neskôr pôsobil v špirituál a profesor v Spišskej Kapitule. Vynikal nielen intelektuálnym nadaním, ale aj nezvyčajnou duchovnosťou, láskou k modlitbe a duchovnej sebadisciplíne. Pán si ho k sebe povolal v predvečer Levočskej púte. Pri pešej púti na Mariánsku horu do Levoče kráčal spolu s bohoslovcami, keď následkom úpalu dostal porážku. Na druhý deň v levočskej nemocnici zomrel ako 34-ročný. Pochovaný je vo svojom rodisku na cintoríne v Malej Frakovej.

Prof. Doc. ThDr. Jozef Špirko (2. apríl 1896 Rybníček pri Spišskom Podhradí – 30. október 1954 Fričovce)

Rímskokatolícky kňaz a historik pôsobiaci v Kežmarku. Za kňaza bol vysvätený v júli 1920 a prvú kaplánku mal v Zázrivej. V tom istom roku bol preložený do Kežmarku. Pôsobil tu do roku 1927 a venoval sa sociálnym otázkam. Dr. Špirko má zásluhu na tom, že v Kežmarku inicioval zakladanie slovenských tried pri nemeckých triedach, z ktorých sa postupne v Kežmarku zriadilo Štátne slovenské reálne gymnázium. Taktiež inicioval zakladanie potravných, nákupných a úverových družstiev. Kultúrnu úroveň sa snažil zvyšovať prednáškami a nacvičovaním divadiel v zriadenom Katolíckom kruhu. V roku 1925 získal doktorát teológie a v roku 1927 odišiel z Kežmarku na Spišskú Kapitulu, kde ho spišský biskup Ján Vojtaššák vymenoval za profesora v spišskom seminári. Tam prednášal kanonické právo, cirkevné dejiny, neskôr dogmatiku a sociológiu a patrológiu, založil diecézne múzeum. Pred koncom II. sv. vojny bol väznený v Leopoldove pre zachovanie vernosti a lojality voči otcovi biskupovi a vypovedaný zo Spišského biskupstva. Biskup Čársky ho prijal do Košického biskupstva a ustanovil za farára do Fričoviec, kde pôsobil až do svojej smrti.

Prof. PhDr. ThDr. Ladislav Hanus DrSc. (26. február 1907 Liptovský Mikuláš – 7. marec 1994 Ružomberok)

Rímskokatolícky kňaz, univerzitný profesor a pápežský prelát, ktorý pôsobil v Kežmarku. Základné vzdelanie získal v Liptovskom Mikuláši, kde navštevoval aj gymnázium. Potom nastúpil na štúdium teológie v Spišskej Kapitule, začal študovať na teologickej fakulte univerzity v Innsbrucku, kde získal doktorát filozofie a o štyri roky neskôr aj teológie. Pôsobil ako kaplán v Spišských Vlachoch, v Spišskej Novej Vsi, v Ružomberku a v roku 1937 pôsobil ako katechéta na kežmarskom gymnáziu. V júli 1950 násilne uzavreli kňazský seminár, odvtedy sa skrýval na Kysuciach, bol väznený 16 rokov. V roku 1965 ho na podmienku prepustili na slobodu. Spriatelil sa s Jánom Magom, ktorý bol správcom farnosti v Kežmarku. Hanus tu často trávil čas na fare, kde mal aj svoju izbu. Venoval sa tvorbe, spolu založili diecézny časopis Domov, do ktorého Hanus aktívne prispieval svojimi úvodníkmi. Dňa 4. januára 1994 ho Ján Pavol II. vymenoval za pápežského preláta – apoštolského protonotára. Hanus zomrel v Ružomberku a tam je aj pochovaný. Je považovaný za historika umenia, slovenského filozofa, predstaviteľa novotomizmu. Na základe iniciatívy Literárneho informačného centra bol teológ a filozof Ladislav Hanus zaradený do kalendára kultúrnych výročí UNESCO na roky 2006 – 2007.

AllEscort