Sorting by

×

Tu žil v rokoch 1906 – 1922 Dr. Ing. Jur Hronec a pôsobil Anton Cíger.

Budova školy bola postavená po r. 1754 na mieste bývalej kaplnky sv. Trojice. Tú dal postaviť v r. 1478 Jakub Tele z Paňovy. Nasledujúce storočia bola spomínaná aj ako slovenský („slawische“) kostol. Podľa historika Juraja Bohuša sa v nej ešte v 20-tych rokoch 18. storočia raz ročne slúžila omša. Kanonická vizitácia Mikuláša Čákyho z r.1754 opisuje úbohý stav kaplnky, ktorá nutne potrebuje opravu. Miesto opravy teda postavili budovu školy, v ktorej študoval aj významný matematik a vynálezca v oblasti fotografie Jozef Maximilián Petzval. Začiatkom 20. storočia ju prestavali na byty. Poschodová budova s obdĺžnikovým pôdorysom a atypickou dispozíciou je situovaná na juhozápad od kostola a východným nárožím sa dotýka renesančnej zvonice. V jej miestnostiach sú pruské klenby, inde rovné povaly. Hladkú fasádu členia pozdĺžne obloky. Vchod do budovy má sedlový kamenný portál s klenákom, dvojkrídlové dvere majú jednoduchú geometrickú ornamentiku. Uprostred sedlovej strechy s valbou, krytou šindľom, je malá štvorcová vežička so stanovou strieškou.

 Dr. Ing. Jur Hronec (17. máj 1881 Gočovo – 1. december 1959 Bratislava)

Pedagóg, organizátor vysokého technického školstva na Slovensku, ktorý v novembri 1906 dostal suplentské miesto na ev. a. v. dištriktuálnom gymnáziu v Kežmarku. Ešte počas pôsobenia v Kežmarku cestoval Hronec v roku 1907 do Kluže, kde zložil tretiu predpísanú skúšku a stal sa tak kvalifikovaným profesorom pre stredné školy s aprobáciou matematika – fyzika a získal aj titul doktora filozofie. V tomto roku bol menovaný za riadneho profesora kežmarského gymnázia, kde ostal až do začiatku roku 1922. Zaslúžil sa o zriadenie moderného školského fyzikálneho laboratória a aktívne sa zapojil do činnosti Spišského kruhu stredoškolských učiteľov. Vďaka jeho zásluhe vznikla v roku 1937 v Košiciach Vysoká škola technická, na ktorej sa stal aj profesorom. V roku 1949 dostal ako prvý v histórii čestný doktorát pedagogických vied Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1953 sa stal akademikom Slovenskej akadémie vied a doktorom fyzikálno-matematických vied. Zapájal sa aj do spoločenského diania, bol napr. predsedom Matice slovenskej, predsedom Slovenského múza, predsedom Umeleckej a vedeckej rady atď.

Anton Cíger (28. jún 1911 Krupina – 17. máj 1976 Poprad – Kvetnica)

Hudobný skladateľ a pedagóg, ktorý v rokoch 1952 – 1958 pôsobil ako riaditeľ hudobnej školy v Kežmarku, na ktorej sa vyučovala hra na husliach, klavíri, akordeóne, dychových a brnkacích nástrojoch a vyučoval sa tu dokonca aj sólový spev. Spolupracoval s folklórnym súborom Magura, miestnymi speváckymi zbormi, oživil kežmarskú dychovú hudbu. Zaslúžil sa o reštaurovanie Čajkovského historického organu v drevenom artikulárnom kostole. V rokoch 1953 – 1959 pôsobil externe ako odborný asistent na Vyššej pedagogickej škole na Katedre hudobnej výchovy v Prešove. Bol riaditeľom Ľudovej školy umenia v Tatranskej Lomnici, dirigentom okresného učiteľského zboru Tatran v Poprade. Zapísal vyše 3000 slovenských ľudových piesní a mnohé z nich upravil pre zbory, folklórne súbory a rôzne nástrojové zoskupenia. Sám bol autorom viac ako 400 skladieb v rôznych žánroch.