Sorting by

×

V tomto dome žil a pracoval Július Demiány a učiteľ jeho detí Pavol Országh Hviezdoslav.

Július Demiány (21. júl 1818 Kežmarok – 11. december 1877 Kežmarok)

Kežmarský rodák, obchodník a organizátor priemyslu, ktorý navštevoval lýceum v Kežmarku. Hoci mal predpoklady na ďalšie štúdium, musel ako jediný syn prevziať obchod po otcovi. Zapojil sa do maďarskej protihabsburskej revolúcie v roku 1848/49 a po porážke sa zdržiaval ako politicky prenasledovaný ďaleko od domova. Následne sa mohol vrátiť do Kežmarku, a to na príhovor vplyvných osôb, no aj naďalej bol pod policajným dozorom. V roku 1862 sa zaslúžil o založenie Dobrovoľného hasičského zboru v Kežmarku – jedného z prvých v Uhorsku. V roku 1867 bol aj spoluzakladateľom Prvej uhorskej mechanickej továrne na pradenie ľanu a konope, v roku 1872 sa zúčastnil na založení kežmarskej banky, pričom bol aj v riaditeľskej rade. Zomrel po dlhej chorobe a pochovaný bol na kežmarskom cintoríne.

Pavol Országh Hviezdoslav (2. február 1849 Vyšný Kubín – 8. november 1921 Dolný Kubín)

Právnik a najväčší slovenský básnik, ktorý študoval v Kežmarku v rokoch 1865 – 1870. Mal vynikajúce výsledky vo všetkých ročníkoch a z 27 maturantov iba ako jeden študent dosiahol vo všetkých predmetoch jednotky. Po matúre v roku 1870 odišiel študovať právo do Prešova. Spolu s priateľom Kolomanom Banšellom vydali v roku 1871 zborník Napred. Následne odišiel z Prešova. Nasledoval Dolný Kubín, Senica, Námestovo a opäť Dolný Kubín, kde pôsobil ako praktikant a právnik do roku 1879. V Námestove si otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu a začal naplno písať (Hájnikova žena, Bútora a Čútora, Ežo Vlkoholinský). V roku 1889 sa presťahoval do Dolného Kubína, kde sa venoval už len písaniu a prekladu nemeckých a maďarských básnikov. Po vzniku Československej republiky sa stal členom výboru SNR v Dolnom Kubíne a v roku 1919 ho zvolili za člena Revolučného Národného zhromaždenia v Prahe. Zomrel za následky zápalu pľúc.