Sorting by

×

Dom rodiny Goldberger – Bethlenfalvy. V roku 1810 – 1815 tu býval Pavol Jozef Šafárik a narodil sa tu Ernest Bethlefalvy.

 Rodina Goldberger – Bethlenfalvy (17. – 20. storočie)

Rod pochádzal údajne z Nemecka – zo Saska, na území Slovenska bol v Nitrianskej župe a v Kremnici, odtiaľ prišiel do Kežmarku Michal. Bol senátorom, vyslancom mesta a venoval sa obchodným záležitostiam mesta. So svojou manželkou Judithou boli veľmi bohatí, pretože financovali zhotovenie kazateľnice do dreveného artikulárneho kostola v Kežmarku. Svedčí o tom nápis spolu s rodinným erbom, ktorý je na nej umiestnený. Spomína sa aj ich potomok Kornel, ktorý bol husárskym dôstojníkom, slúžil vo Viedni a bojoval víťazne v rakúsko-pruskej vojne, za čo bol aj vyznamenaný. Ich rodinný erb z roku 1635 sa nachádza nad hrobkou na kežmarskom cintoríne a predstavuje v modrom štíte na zelených vlnách dve strieborné morské panny, držiace kráľovskú korunu. V klenote bola orlica.

Pavol Jozef Šafárik (13. máj 1795 –Kobeliarovo – 26. jún 1861 Praha v Čechách)

Vedec, národovec pôsobiaci v Kežmarku. Študoval v Rožňave, Dobšinej a v rokoch 1810 – 1814 na lýceu v Kežmarku. Na lýceu začal písať, dokonca sa preslávil latinskou básňou Ode festiva, ktorou vítal na lýceu vicežupana baróna Andreja Mariášiho. Nevie sa s istotou, či maturoval v roku 1814 a ďalší rok bol len vychovávateľom, alebo či maturoval až v roku 1815. V tom istom roku odchádza z Kežmarku a zapísal sa na teológiu v Jene. Neskôr pôsobil ako profesor a riaditeľ srbského gymnázia v Novom Sade, ako pracovník univerzitnej knižnice v Praheo. Z jeho diel sú najznámejšie: Slovanský národopis, Slovanské starožitnosti a Písně světské lidu slovenského v Uhřích.

 Ernest Bethlenfalvy (12. február 1880 Kežmarok – 18. jún 1955 Huncovce)

Kežmarský rodák, prírodovedec. V rokocho 1890 – 1895 študoval na ev. a. v. dištriktuálnom gymnáziu v Kežmarku. Následne prešiel na gymnázium do Miškovca a na hospodársku akadémiu do Debrecína. Jeho hospodárske znalosti boli veľké, o čom svedčí kniha Szepesvármegye mezőgazdasági helyzete (Stav poľnohospodárstva v Spišskej župe), ktorú v roku 1912. Taktiež vydal knihu pod názvom Die Tierwelt der Hohen Tatra (Svet zvierat vo Vysokých Tatrách). Prispel k založeniu Zväzu ochranných poľovníckych spolkov na Slovensku a po II. svetovej vojne k založeniu Tatranského národného parku. Publikoval v mnohých odborných slovenských, nemeckých i maďarských novinách a časopisoch. Pochovaný je v Kežmarku v rodinnej hrobke.