Alfréd Grosz sa narodil 26. februára 1885 v meste Kežmarok a zomrel 1. marca  1973 v meste Kežmarok.

Jeho otec Ernest Grosz (1833 – 1900) bol profesorom a riaditeľom kežmarského evanjelického gymnázia. Matka, Ella Schickedanzová, pochádzala z rodiny, ktorá vlastnila továreň na výrobu umeleckých výšiviek. Alfrédov brat Ernest bol známym hudobným klavírnym virtuózom na mnohých európskych miestach a komponistom.

  1. 1903 sa A. Grosz s ovdovenou matkou presťahovali do Tokaja, kde rodina vlastnila vinice. Preto Alfréd študoval na poľnohospodárskej akadémii v Košiciach a právnickej akadémii v Prešove. Tatry ho však neustále priťahovali, a tak v r. 1911 ukončil štúdium učiteľa telesnej výchovy v Budapešti a 3 roky učil v Jászberényi. Počas celej I. svetovej vojny 4,5 roka slúžil na vojne, z toho tri roky na talianskom fronte.

Po vojne sa vrátil do svojho pôsobiska v Jaszberényi, avšak v r. 1919 sa vracia naspäť do Kežmarku, kde dočasne pracuje v továrni Schickedanz, ale už v r. 1922 vyučuje telovýchovu na kežmarskom evanjelickom gymnáziu a od r. 1927 v paralelných slovenských triedach. V tom čase už stál na všetkých vrcholoch Tatier. Po II. svetovej vojne ešte 2 roky učil na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi a 2 roky v Kežmarku.

  1. Grosz bol 65 rokov zanieteným požiarnikom a od r. 1932 pomáhal zakladať slovenský požiarny zbor v Kežmarku. V r. 1920 zachránil drevený evanjelický kostol a v r. 1921 telocvičňu gymnázia pred blízkym požiarom. Ešte ako 82-ročný pomáhal pri záchranných akciách.

Obrovský prínos je v jeho propagácii a popularizácii Tatier a ich okolia. Vlastnoručne zhotovoval celé série diapozitívov k prednáškam v rôznych rečiach a zapožičiaval ich bezplatne Karpatského spolku. Počas zimy sa užívali na vyše 100 miestach počas 30 rokov. Koncom 30. rokov veľa vlastného propagačného materiálu daroval novovzniknutej cestovnej kancelárii Slovakotour. Vyrobil nespočetné množstvo fotografi í, ktoré vlastnila takmer každá kežmarská rodina, v ktorej boli jeho žiaci.

Obnovil tradíciu názorného vyučovania a organizovania exkurzno-vzdelávacích výletov kežmarského gymnázia do Tatier. Preto takmer raz týždenne vodieval skupiny do Tatier a zaúčal ich horolezectvu, poznávaniu prírody a morálnych hodnôt. V zime zase organizoval pre žiakov lyžiarske kurzy. Chudobným žiakom sám z vlastných prostriedkov poskytoval výstroje na tieto aktivity. Tak si vychoval aj záchranné družstvá a inštruktorov nielen v horolezectve, ale aj v lyžovaní. V Tatrách vykonal vyše 100 horolezeckých prvovýstupov. Hneď po II. svetovej vojne na požiadanie žandárstva organizoval výcvik záchranárstva v Tatrách pre príslušníkov bezpečnosti a fi nancov v Tatrách.

Tlačou mu vyšli dve knihy: Die Hohe Tatra, Stuttgart 1961 a Sagen aus der Hohen Tatra (Povesti z Vysokých Tatier), Mníchov 1971. Mnoho prác mal rozpracovaných v rukopise, napr. Dejiny kežmarského požiarnictva (časť vyšla v brožúre 120 rokov požiarnej ochrany, Kežmarok 1982), Príspevky k dejinnému vývoju lyžiarstva na Slovensku od r. 1875 dodnes (rukopis sa stratil), Dejiny Zväzu spišských lekárov (časť vyšla v spolupráci s MUDr. L. Tóthom r. 1969), Príspevky ku galérii cti takých bývalých žiakov a učiteľov kežmarského ev. lýcea, ktorí boli mimoriadne literárne činní (v zbierkach Múzea v Kežmarku) atď. Popisy jaskynných výskumov sa stratili. Publikoval príspevky s tatranskou tematikou v ročenkách Karpatského spolku, v maďarských, rakúskych a nemeckých turistických časopisoch, ale aj v slovenských encyklopédiách a horolezeckých príručkách.

Zbieral nemecké ľudové zvyky a povesti, zaoberal sa etnografi ou okolia, ale i prírodnými vedami, zameriaval sa na Spiš a hlavne Tatry. Sám skomponoval aj niekoľko pôsobivých piesní.

Desaťročia bol predsedom Tatranského spolku, členom výboru Karpatského spolku, presbyterom evanjelickej cirkvi v Kežmarku a čestným členom viacerých turistických spolkov v zahraničí.

Jeho popol bol na žiadosť samotného A. Grosza vysypaný na Pastvinách v blízkosti Bieleho kežmarského plesa, kde je osadená aj pamätná tabuľa. V r. 1992 mu bol odhalený v Kežmarku pomník a v r. 2005 pamätná tabuľa na mieste jeho domu na Kušnierskej bráne č. 1 – na mieste domu je v súčasnosti parkovisko.

 

Literatúra:

GROSZ, Alfréd: Vlastný životopis. Zbierky Múzea v Kežmarku.

LUMTZER, H. – VARGA, J. – GEDEON, W.: Alfred Grosz. Kežmarok 1992.

Archívne materiály E. Hunsdorfera z Weilburgu. Archívne materiály Milana Chomu z Kežmarku.

AllEscort