Pavol Gross (Grosz) sa narodil 30. januára 1644 v meste Kežmarok a zomrel v roku 1710 na neznámom mieste.
Rodina Gross sa spomína v Kežmarku už v 16. storočí. Martin Gross (? – 15. október 1656 Kežmarok), Pavlov otec, bol senátorom a vyslancom slobodného kráľovského mesta Kežmarok v časoch najväčších sporov medzi mestom a hradným panstvom rodiny Tököli.
Pavol chodil do školy v Kežmarku, ktorú skončil r. 1662. R. 1663 opustil Kežmarok, v zahraničí vystriedal krátkodobo viacero gymnázií, až napokon r. 1667 skončil štúdiá vo Wittenbergu. Na začiatku r. 1669 dostal pozvanie pôsobiť ako učiteľ v Kežmarku. Vrátil sa domov a v marci na škole prijal úrad konrektora. Nastúpil na miesto Jána Grossa – či šlo o príbuzných, nie je známe.
V dobe protireformácie v septembri 1673 bol kežmarský kostol evanjelikom odobratý a vzali aj školu. O týchto časoch píše sám Gross vo svojom Diariu. Bohoslužby sa konali na radnici a vyučovalo sa v súkromí, ale aj to sa zakázalo. Kežmarskí farári a učitelia odišli do vyhnanstva 16. marca 1674. Gross však opustil Kežmarok až 10. augusta 1675, šiel do Sliezska, ale v októbri bol už zase v rodnom meste a začal v súkromí vyučovať, dokonca 27. júna 1676 dostal na to súhlas paulínov, ktorý prevádzkovali katolícky kostol.
Za proticisárskeho povstania Imricha Tököliho sa situácia zmenila v prospech evanjelikov. R. 1682 bol Gross povolaný za farára do blízkej obce Rakúsy. Po porážke povstalcov v marci 1687 boli kostol, fara i škola evanjelikom v Rakúsoch zase odňaté a bohoslužby vykonával Gross na povale prázdneho domu. Vrátil sa zase do Kežmarku, vyučoval privátne, ale r. 1691 mesto opustil a hľadal si prácu inde. Do Kežmarku sa už nikdy nevrátil.
Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora: Svedkovia ťažkých dôb. Liptovský Mikuláš: Tranoscius 1997.
LIPTÁK, Johann: Geschichte des evang. Distriktual – Lyzeums A. B. in Kesmark. Kežmarok: Sauter 1933.
WEBER, Samu: Grosz Pál tanár és lelkész élete. In: Protestáns szemle, r. 8, 1896.