Artúr Görgey sa narodil 30. januára 1818 v Toporci a zomrel 21. mája 1916 v maďarskom Visegráde.
Artúr prišiel na kežmarské lýceum v školskom roku 1828/29 z Levoče, odkiaľ pochádzala jeho matka – jednoduchá meštianka, a preto ju šľachtická rodina Görgey neprijala za svojho člena. V r. 1829 – 1830 zrejme študoval v Bratislave, lebo v ďalšom školskom roku 1830/31 ako „syntax veteranus“ sa znova zapisuje do kežmarskej matriky s poznámkou, že prišiel z Prešporku. Potom sa dal na vojenskú kariéru, šiel aj na štúdiá do Prahy.
Rok 1848 otriasol celou Európou. V marci vypukla revolúcia aj vo Viedni. Povstali aj Maďari. K dobrovoľníkom sa pridal aj Görgey. Uhorský snem prijal tzv. Marcové zákony, ktoré zrušili poddanstvo, obmedzili právomoc panovníka, utvorili vlastnú uhorskú vládu, povolili tvorbu ozbrojených národných gárd, maďarčinu vyhlásili za úradný jazyk atď. Nemysleli však na národnosti, ktorých bolo percentuálne oveľa viac než Maďarov. Pochopiteľne, že tieto zmeny museli viesť k zániku revolučných ideí. Postarala sa o to samotná Viedeň (cisár) a na pomoc prišlo Rusko. Hoci Maďari už pod vedením generála Görgeyho, ktorý prešiel rôznymi vojenskými funkciami a hodnosťami, udatne bojovali, nemali podporu ani iných národností v Uhorsku a pri Világoši v auguste 1849 celá armáda zložila zbrane. Görgey odišiel do vyhnanstva, kde pobudol desaťročia.
Literatúra:
SBS II. Martin: Matica slovenská 1987, s. 204.
Lyceálna knižnica v Kežmarku. Matricula Lycei ev. Kesmarkiensis 1813/14 – 1839/40.