Sorting by

×

Kristián Genersich sa narodil 3. januára 1759 v Kežmarku a zomrel 30. apríla 1825 v Kežmarku.

Druhý z trojice významných kežmarských bratov (Jána a Samuela) Genersichovcov študoval na evanjelikom lýceu v Kežmarku, Debrecíne, aby sa naučil po maďarsky a vo Vyšnej Slanej, kde býval u Martina Laučeka, ktorý mu dal k dispozícii svoju bohatú knižnicu. Tu sa naučil po slovensky. Potom študoval v Bratislave, r. 1778 na univerzite v Jene, r. 1779 v Gőttingene a potom v Utrechte. V r. 1786 bol profesorom na latinskom gymnáziu v Šajavskom Gemeri. V r. 1786 – 1789 bol profesorom kežmarského lýcea, r. 1789 kazateľom, potom evanjelickým farárom a seniorom v Kežmarku.

Venoval sa vlastivednému bádaniu v Karpatoch, najmä v Tatrách. Botanizoval, zbieral minerály a vypracoval katalóg ku geologickej zbierke. Zemepisnými, botanickými a mineralogickými článkami prispieval najmä do Bredeckého Beitrage zur Topographie. Knižne vyšla jeho práca o Karpatoch s osobitným zreteľom na Tatry. Spracoval dejiny Kežmarku v neprekonateľnej monografi i Merkwürdigkeiten der Königlichen Freystadt Késmark… I. – II. Košice – Levoča 1804. V rukopise ostala jeho práca o dejinách mesta, zasadených do širších spišských a východoslovenských relácií. Bol popredným uhorským ev. kazateľom, autorom prác z pastorálnej teológie. Veľkú pozornosť venoval cirkevným dejinám. Vydal aj príležitostné kázne. Bol dopisujúcim členom Mineralogickej spoločnosti v Jene.

Na rodnom dome na Hlavnom námestí č. 40v Kežmarku bola v r. 2004 odhalená pamätná tabuľa bratom Genersichovcom. Známy kežmarský archeológ Ing. Ladislav Kiefer objavil údajne v podzemnej hrobke rodiny Stenczel, ktorá bola v príbuzenskom vzťahu s rodinou Genersich, náhrobnú dosku Christiana Genersicha. Hrobka je pod provizórnym domcom, ktorý slúži Pohrebným službám. Nie je však vylúčené, že ako farár bol pochovaný do dnes neprístupných hrobiek pod dreveným artikulárnym kostolom. V Tatranskej Kotline bola Kristiánovi Genersichovi odhalená pamätná tabuľa.

 

Literatúra:

SBS II. Martin: Matica slovenská 1987, s. 179.

WEBER, Samuel: Ehrenhalle verdienstvoller Zipser des XIX. Jahrhunderts 1800 – 1900. Spišská Nová Ves: Schmidt 1901.