Ernest Genersich sa narodil 16. februára 1902 v meste Kežmarok a zomrel 7. mája 1956 v Bratislave a pochovaný je v Kežmarku

Narodil sa ako 11. (posledné) dieťa riaditeľa kežmarskej škrobárne Aladára Alfréda Genersicha a Irmy Genersichovej, rodenej Henschovej. Vychodil štyri triedy ľudovej školy, päť tried kežmarského gymnázia. Od roku 1917 navštevoval Vyššiu obchodnú školu v Kežmarku, maturoval r. 1920 v Košiciach a v r. 1921 absolvoval Vyššiu tkáčsku školu v Kežmarku.

Po celý život pracoval ako úradník. V roku 1934 prichádza do Bratislavy. Niekoľko rokov býval vo vile svojho brata Štefana. Bol veselej povahy, príťažlivého zjavu, výborný lyžiar a tenista. Roku 1940 sa oženil, v roku 1941 sa narodil jeho jediný syn Peter.

Po vojne prežil ťažké obdobie, bol internovaný v tábore v Petržalke. Až v roku 1947 sa jeho životné pomery upravili. Rozviedol sa, niekoľko rokov žil sám. Druhý raz sa oženil r. 1949.

Hoci umrel v Bratislave, pochovaný je na kežmarskom cintoríne na mieste posledného odpočinku jeho rodiny.

Patril medzi zakladajúce osobnosti vzniku a rozvoja slovenskej populárnej a tanečnej hudby v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Na klavíri sa učil hrať súkromne, bol hudobným samoukom. Po príchode do Bratislavy sa zoznámil s Gejzom Dusíkom, Jankom Pelikánom, Tiborom Lengyelom, Otom Kaušitzom, Pavlom Braxatorisom, Františkom Krištofom Veselým a s ďalšími osobnosťami vtedajšieho hudobného života. Medzi jeho textárov patrili František Ľudovít Kraft a-Zariecky, Janko Pelikán, Ilia J. Marko, Oto Kaušitz a Janko Elen. Interprétmi jeho šlágrov boli Štefan Munk, Milan Muril, Dr. Janko Blaho, a najmä František Krištof Veselý.

Genersich formoval ľudový fox a výrazne prispel k tvorbe slovenského tanga. Jeho skladby vynikali sviežimi hudobnými nápadmi a patria do zlatého fondu slovenskej tanečnej hudby, napríklad foxtroty: V nedeľu mám malé randevu, Milá moja…, Dnes až do rána, Ďurko, poď…, Pôjdeme dnes a nádherné tango Prečo tak pozde, krásna pani?

Z jeho tvorby bolo vydaných tlačou (v notách) 27 skladieb, z nich najznámejšie sú z r. 1935 – 1956: Dievča, koho hľadáš, V nedeľu, Prečo tak pozde, krásna pani? Milá moja, Dávno bolo atď. František Krištof Veselý – Ja viem všetko, František Krištof Veselý – Tatranský expres. Reedície jeho piesní vyšli aj na CD nosičoch: Antológia slovenskej populárnej hudby 1, 2, 3.

 

Literatúra:

Bibliografi a slovenských kníh 1919 – 1938, zväzok 1. (A – L ). Martin: Matica slovenská 1979. Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby. Praha: Editio Supraphon 1990.

POTÚČEK, Juraj: Súpis slovenských hudobnín a literatúry o hudobníkoch. Bratislava: Nakladateľstvo Slovenskej akadémie vied a umení 1952.

SBS II. Martin: Matica slovenská 1987. Archívne materiály Pavla Zelenaya z Bratislavy. Archívne materiály Petra Genersicha z Košíc. Archívne materiály Andreja Janovského z Kežmarku.

AllEscort