Viliam Forberger sa narodil 7. mája 1848 v Kežmarku a zomrel 28. novembra 1928 v Piešťanoch.
Matka Mária Karolína bola rodená Verdonitsová, otec Ján zomrel, kým bol Viliam ešte dieťa. Počas štúdia na kežmarskom lýceu v r. 1860 – 1867 rozvinul a podporoval jeho výtvarný talent profesor kreslenia Ľudovít Müller, syn Jána Jakuba a brat Gustáva Müllera, popredných predstaviteľov spišského maliarstva začiatku 19. storočia.
Po štúdiu teológie v Prešove (1867 – 1870) sa mu podarilo vďaka nedostatku učiteľov získať miesto pomocného učiteľa kreslenia na lýceu v Prešove. V r. 1872 sa stal pomocným učiteľom v maďarskom Nagykálló a v r. 1876 po komisionálnej skúške bol menovaný riadnym profesorom. V r. 1877 sa oženil s Ellou Prösslovou. Z manželstva sa im narodili tri deti, z ktorých dve sa stali výtvarníkmi. Syn Andrej (Ándor) pôsobil ako učiteľ kreslenia (v Levoči a neskôr v Sankt Gottharde), dcéra Madelaine, ktorá s obľubou zobrazovala interiéry levočských kostolov, vystavovala v Budapešti a vo Viedni, kde žila.
V roku 1882 nastúpil Viliam Forberger na miesto profesora kreslenia na levočskej reálke, kde pôsobil až do svojho penzionovania v roku 1905. Z poverenia Uhorského karpatského spolku (Forberger bol jeho zakladajúcim členom v r. 1873) v lete r. 1884, za asistencie karpatológa prof. Františka Dénesa, začal kresliť tatranské panorámy, ktoré boli prezentované na celoštátnej výstave v roku 1885. Na výstave mala dominantné postavenie jeho 1,5 m dlhá celková panoráma Tatier. Početné kresby, v ktorých sa snažil vystihnúť geologickú a morfologickú štruktúru Tatier, boli počas nasledujúcich štyroch desaťročí často publikované svetlotlačou. Vychádzali ako prílohy ročeniek Karpatského spolku a objavovali sa aj v ďalších početných publikáciách a ilustrovaných časopisoch. Vďaka nim si Forberger získal popularitu.
V roku 1922 bol zvolený za čestného člena Karpatského spolku pre zásluhy za propagáciu Tatier a tatranskej turistiky. Vrcholným prejavom uznania Forbergerovej tvorby bolo zakúpenie jeho dvoch kresieb (Panoráma Tatier od Levoče a Vysoká z Mengusovskej doliny) viedenskou galériou Albertina v r. 1925. V júli 1927 sa kvôli svojmu zdravotnému stavu sťahuje do Piešťan, kde 28. 11. 1928 zomiera.
Z Forbergerovej tvorby sa zachovalo len niekoľko olejomalieb, ktoré majú skôr dokumentárnu hodnotu. Ťažisko jeho tvorby spočíva predovšetkým v kresbe. Absencia vyššieho umeleckého školenia sa tu prejavuje v potláčaní osobného rukopisu v technike kresby, splývavou šrafúrou a prílišnou snahou o dodržanie dokumentárnej vernosti. Okrem tatranských motívov boli druhým Forbergerovým tematickým záujmom v neskoršom období jeho tvorby spišské mestá, najmä jeho pôsobisko Levoča a potom rodný Kežmarok. Tu často využíval techniku akvarelu, pričom lokálnu farebnosť modifi kuje modrosivým odtieňom v postupne vrstvených plochách. Svoju kresliarsku zručnosť priviedol Forberger až do extrému v početných portrétoch v životnej veľkosti. Podľa historika umenia E. Közseghyho ich bolo vyše tisíc. V nich bolo jedinou umelcovou ambíciou napodobniť fotografickú predlohu, bez snahy o vyjadrenie psychológie alebo momentálneho duševného stavu portrétovaného.
Najslávnejším Forbergerovým dielom je však obraz Levočskej Bielej panej, dnes umiestnený v sále mestskej radnice v Levoči, ktorý vznikol na podnet Móra Jókaiho, autora rovnomenného románu.
Literatúra:
HAAKOVÁ, Jitka.: Katalóg výstavy Viliam Forberger – Eugen Wallachy: Kresby, Poprad: Tatranská galéria 1996.
KŐSZEGY-WINKLER, E.: Viliam Forberger – Nekrolog. In Karpathen-Post, r. 49,č. 48,1. 12. 1928. SBS II. E – J. Martin: Matica slovenská 1987.