Daniel Fischer sa narodil 4. novembra 1695 v Kežmarku a zomrel 18. septembra 1746 v Debrecíne v Maďarsku.

Pochádzal z rodiny evanjelického farára. Do školy chodil v rodnom meste, v r. 1713 – 1716 študoval medicínu vo Wittenbergu, r. 1718 bol promovaný za doktora medicíny. V r. 1719 – 1725 bol úradný lekár – tzv. fyzikus v Liptovskej župe a od leta 1725 až do svojej smrti pôsobil ako mestský lekár v Kežmarku. Umrel náhle na čemer (akútna otrava z jedla), ktorá ho zastihla v Debrecíne na ceste z Varadína domov.

Fischer v snahe zvýšiť lekársku osvetu založil v Kežmarku súkromnú lekársku školu pre nižšie zdravotnícke kádre – felčiarov, pôrodné baby, ale na tejto škole získavali mladíci základy aj pre ďalšie štúdium na univerzitách. Chcel založiť v Uhorsku aj prírodovedeckú spoločnosť a vydávať ročenky na spôsob v celej Európe známych Vratislavských análov, do ktorých sám prispieval. Osnovu na vydávanie zborníka pod názvom Rozpravy uhorských učencov (Acta eruditorum Pannoniae…) sám vypracoval: zborník mal mať štyri časti – 1. a 2. časť sa mala venovať prírodným vedám, 3. časť sa mala zaoberať endemickými chorobami – chorobami, ktoré zapríčiňujú miestne podmienky, a 4. časť mala pozostávať z príspevkov s lekárskou, matematickou, chemickou a hospodárskou problematikou. Žiaľ, jeho úsilie stroskotalo pre nezáujem vyšších vedeckých i vládnych kruhov a hlavne pre nedostatok fi nancií.

Fischer sa zaoberal aj prírodnými vedami a históriou, bol priateľom známeho slovenského vedca Mateja Bela, ale nezhodli sa v otázkach vedeckého výskumu. Fischer bol zástancom prísneho osobného vedeckého skúmania, kým Bel publikoval vo svojich knihách mnohé neoverené informácie.

Fischer vydal viacero samostatných kníh, napr. tlačou vyšla už jeho Dissertatio medica… De deliriis. Wittenberg 1716, takisto Tentamen pneumatologico- physicum de mancipiis diaboli, seu sagis. Wittenberg 1716. K zaujímavým publikáciám patrí aj latinská rozprava De remedio rusticano… vydaná v Erfurte v 40. rokoch 18. storočia, píšuca o ľudovom liečení kiahní na Orave, a to striedavým kúpeľom pacienta najprv v obyčajnej vlažnej vode, potom detského pacienta vybrali a zabalili do teplej plachty a po 30 minútach ho vybalili a znova okúpali v srvátke z mlieka.

Fischer bol prvým lekárom na Spiši, ktorý sa zaoberal patologicko-anatomickými zmenami v pôrodníctve a ženskými chorobami, pričom o tieto problémy sa začali lekári v Európe zaujímať len v 17. storočí.

Podobne ako Dr. Augustini vyrábal aj Dr. Fischer viaceré liečivá z kosodreviny a limbového oleja a z bezoárových gúľ kamzíkov (bezoár je klbko rastlinných vlákien a vlasov, ktoré skameneli v žalúdkoch prežúvavcov), napr. Fischerov bezoárový sódový lieh (Spiritus nitri bezoardicus Fischerianus), Fischerov protivenerický elixír – na liečenie pohlavných chorôb (Elixir antivenereum Fischeri), Prášok kežmarského bezoáru (Pulvis bezoardicus Kesmarkiensis) atď.

Fischer bol od r. 1719 členom Sacri Romani imperii Academia Caesareo – Leopoldina. Panovník Karol VI. ho povýšil do zemianskeho stavu. Jeho erb bol v podobe mena, ktorý zobrazoval rybu (Fisch). Bola šikmo umiestnená medzi dvoma päťramennými hviezdami. V klenote bol dvojchvostý korunovaný lev, držiaci rybu. Farby nie sú známe, podobne ani rok udelenia erbu.

 

Literatúra:

BOKESOVÁ-UHEROVÁ, M.: Zdravotníctvo na Slovensku v období feudalizmu. Bratislava 1973.

MARTINCZAK, František: Medicína na Spiši v rokoch 1412 – 1770. In: Spiš 3 – 4, Košice: Východoslovenské vydavateľstvo 1973, s. 133 – 249.

TIBENSKÝ, Ján a kolektív: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku. Bratislava: Obzor 1986.

ZEMPLÉNOVÁ, Jolana: Dejiny fyziky na Slovensku do pol. 19. stor. Bratislava: SAV 1974.

 

 

AllEscort