Ján Feješ sa narodil 2. júla 1764 v Toporci a zomrel 16. marca 1823 v obci Nižný Skálnik.
Feješ pochádzal po matke zo známej spišskej šľachtickej rodiny Görgey. V Kežmarku študoval od 6. októbra 1777, odišiel 2. decembra 1779. Právo vyštudoval na univerzitách vo Viedni a Göttingene. Usadil sa v Nižnom Skálniku, kde sa stal cirkevným inšpektorom. Bol aj gemerským pronotárom.
Patril medzi zakladateľov Učenej spoločnosti malohontskej, ktorá združovala tamojšiu inteligenciu. Spoločnosť vydávala zborník Solennia. Pri spoločnosti pracovala knižnica, ktorú Feješ podporoval fi nančne i knihami a stal sa aj jej riaditeľom. Napísal okolo 50 prác náboženských, právnických, jazykovedných, knihovníckych i historických v reči nemeckej, latinskej, maďarskej i „slovenskej“ – napr. r. 1808 Über die Bettler (O žobrákoch), v tom istom roku vyšla v Prešporku kniha Hlas volající k sedlákům o přednostech a nedostatcích stavu tohoto; r. 1812 v Pešti Nezemanům zemanství žádostivým atď.
Literatúra:
Dejiny filozofi ckého myslenia na Slovensku I., Bratislava: Veda 1987.
HIRNER, Alexander: Ján Feješ, jeho dielo a myšlienková sústava. Martin: Matica slovenská 1945.
Lyceálna knižnica v Kežmarku. Matricula studiosae iuventutis in schola ev. Kesmarkiensi 1711 – 1805, cui praefi xus est Index Rectorum scholae ab anno 1570 – 1752. Nomina discentium Classis II. de in schola ev. Kesmarkiensi 1771 – 1781.