Kežmarský rodák, právnik, diplomat Daniel Absolon sa narodil okolo roku 1640 v Kežmarku a zomrel okolo roku 1702 na neznámom mieste.

V roku 1607 sa spomína v Kežmarku Adam Absolon – starý otec Daniela; mal syna Eliáša – Danielovho otca, ktorý už ako starý človek – kedysi povolaním krajčír – je uvedený v súpise kežmarských obyvateľov z r. 1697.

Daniel absolvoval právo pravdepodobne na nemeckých univerzitách – do Nemecka chodila študovať väčšina kežmarských mladíkov. Ako právnik a šikovný diplomat bol vždy v pravej chvíli na pravom mieste. Bol dôverným priateľom majiteľa kežmarského hradu, grófa, neskôr kniežaťa Imricha Tököliho a pracoval niekoľko rokov aj v jeho službách ako kancelár. Ako diplomat pochodil Poľsko, Francúzsko i Tureckú Portu.

Keď sa Imrichovi Tökölimu ako veliteľovi proticisárskeho povstania po počiatočných úspechoch prestalo dariť, šiel Absolon za Imrichovou manželkou Ilonou Zríni (Zrínyi), ktorá sa hrdinsky bránila v hrade Mukačevo proti presile cisárskeho vojska. V roku 1688 ju však Absolon presvedčil o zbytočnosti a nezmyselnosti obrany. Ilona Zríni sa dala prehovoriť (aj obrancom hradu dochádzali sily) a vzdala sa.

Po vydaní mukačevského hradu cisárskym vojakom Absolon videl, že defi nitívny koniec Tököliho povstania sa nenávratne blíži a bez výčitiek svedomia prestúpil na stranu cisára Leopolda. Ten poznajúc jeho šikovnosť i kontakty ho ihneď prijal do svojich služieb. Absolon sa stal dokonca poradcom cisárskeho generála Caraff u, ktorý dal bez milosti roku 1687 popraviť v Prešove 24 nevinných mužov, neprávom obvinených zo sprisahania proti

cisárovi.

Literatúra uvádza, že Absolon sa stal barónom s predikátom Lilienberg (časť nemeckého mesta Goslar), resp. Lilienfeld (mesto v Dolnom Rakúsku)  – toto šľachtické meno samozrejme s jeho rodiskom nemalo nič spoločné. Dostal ho snáď spolu s manželkou – avšak či bol ženatý, nevieme.

V Kežmarku mal staršieho brata Eliáša (1635 – 1700), tomu sa roku 1673 narodil syn Daniel – meno dostal po „slávnom“ strýkovi. V 18. storočí rodina Absolon vymrela alebo sa z Kežmarku odsťahovala – v 19. storočí sa už v tomto meste nespomína.

 

Literatúra:

Révay Nagy lexikona I., Budapest 1911, s. 43.

Slovenský biografický slovník I. A – D. (ďalej SBS)

Martin: Matica slovenská 1986, s. 27.

Lyceálna knižnica v Kežmarku – Particular Anno 1607.

Štátny archív v Levoči – pobočka Poprad (ďalej ŠA LE – pob. Poprad). Magistrát mesta Kežmarok (ďalej MM-K), Acta 53/16977 – Conscriptio R. L. Cittis Késmárk in Originali 1697.

 

Zdroj: Osobnosti Kežmarku 1206 – 2009, str. 19

AllEscort