A za všetko, za všetko ďakujem.
Za lásku, aká bola,
za život, aký bol…
Donát Šajner

Dotĺklo srdce Tvoje unavené,
zhasol oka svit,
nech Ti je drahý otecko,
za všetko srdečná vďaka.

Dotĺklo srdce Tvoje unavené,
zhasol oka svit,
nech Ti je drahá mamička,
za všetko srdečná vďaka.

Za všetku lásku a starostlivosť Tvoju,
čo s vďakou dnes Ti môžem dať…
Hrsť krásnych kvetov na pozdrav
a potom už len spomínať.

Hore

Posledný pozdrav, odkaz
Nech je vôľa Tvoja nám všetkým,
ako vtákom je a hmyzu,
pokornej byline aj spievajúcej vode.
S. K. Neumann

Keď rozchod nastáva,
nám v srdci smutno je,
však neplačeme lebo zostáva
stretnutie, nádej.
Kancionál

Keď príde deň a budem spať
príď na môj hrob sa pozrieť,
len pozrieť a neplač veľa,
kto zaspal, spí každý rád,
a svätá je tá tichá noc,
keď prejde deň…
J. Zeyer

Boh nech je s Vami,
než sa zídeme znova…

Keď skončí sa naša púť
a duša pôjde pred Tvoj súd,
ráč do náručia svojho ju privinúť.

Keby ste niekedy radu potrebovali,
len s láskou si na mňa spomeňte,
budem žiť s Vami aj naďalej a budem
bdieť nad Vašim každým krokom.

Neplačte veľmi nado mnou,
nech môžem kľudne spať,
Boh pokynul, ja za ním idem,
muselo sa tak stať.

V rukách Tvojich je môj čas.

Púť ďaleká už skončila,
skončilo putovanie.
Sto bolo krížov na púti tejto,
tisíc zastavení.
Aj chvíle šťastných úsmevov,
Tvoje kroky nachádzali,
tých bolo málo, vždy viac utrpenia.

Kto žil v srdciach tých
ktorých opustil, ten nezomrel.
J. V. Sládek

Aż my, žijúci, zomrieme,
nič sa na tom svete nestane, nezmení,
len niekoľko sŕdc sa zachveje,
ako v rannej rose kvetiny.

Aż zomriem, nič na tomto svete
sa nestane a nezmení.
len ja stratím svoju biedu
a zrieknem sa všetkého…

Odchádzam za svetlom,
kdesi v diaľke splyniem s ním.
Tým, ktorých milujem,
na cestu posvietim.

Tak krátko išiel som s vami,
hľa, tu sa cesty delia
a vtáci nad hlavou
mi pieseň nedospievali.
Jiří Wolker

Odišiel dobrý človek,
každý ho mal rád,
odišiel nám do nenávratna,
teraz musíme len spomínať.

Len pre Vás som žil a pracoval,
Vám som rozdal srdce svoje.

Očiam si odišla,
v srdciach si zostala …

Keď tie trávy nesiate,
na mojom hrobe rozkvitnú,
čie potom vy, moje rodné brázdy,
čie potom vy len budete.
Kto tu bude pri vás stáť,
kto vás bude mať rád,
kto vás príde, rodné brázdy,
kto vás príde zaorať.

Ja pôjdem tam,
kam všetky pokolenia odišli.
A lesy budú stále v slnku sniť
a vody driemať v lesku bielych hviezd.
J. Zeyer

Dovidenia drahý(á), dovidenia,
zostaneš mi v srdci naveky.
Rozídeme sa, nie je na výber.
Dá nás dokopy až zajtrajšok ďaleký.
Sergej Jesenin

Spi ticho tichúčko,
dnes dosnívala si života sen
a cestou bolesti odišla si tam,
kde je mier a láska len.

Spi ticho tichúčko,
dnes dosníval si života sen
a cestou bolesti odišiel si tam,
kde je mier a láska len.

Nezomrela som, lebo viem,
že budem žiť stále v srdciach tých,
ktorí ma milovali.

Nezomrel som, lebo viem,
že budem žiť stále v srdciach tých,
ktorí ma milovali.

Neplačte drahí, že odchádzam spať,
ako prikázal mi Osud.
Vo večnej noci bude sa mi snívať,
že žijem s vami doteraz.

Neplačte, že som odišiel,
ten kľud a mier mi prajte,
len večné svetlo spomienky
mi stále zachovajte.

Neplačte, že som odišla,
ten kľud a mier mi prajte,
len večné svetlo spomienky
mi stále zachovajte.

Posielam pozdrav posledný
všetkým, ktorí ma mali radi.

Veľa som trpel,
ale bez odvrávania.
Odchádzam, neplačte,
len si niekedy spomeňte.

Veľa som trpela,
ale bez odvrávania.
Odchádzam, neplačte,
len si niekedy spomeňte.

Za všetku lásku a starostlivosť Tvoju,
čo s vďakou dnes Ti môžem dať…
Hrsť krásnych kvetov na pozdrav
a potom už len spomínať.

Hore

Rozlúčka s partnerkou, partnerom
Očiam si odišiel,
v srdciach si zostal…

Očiam si odišla,
v srdciach si zostala …

Dovidenia drahý(á), dovidenia,
zostaneš mi v srdci na veky.
Rozídeme sa, nie je na výber.
Dá nás dokopy až zajtrajšok ďaleký.
Sergej Jesenin

Spi ticho tichúčko,
dnes dosnívala si života sen
a cestou bolesti odišla si tam,
kde je mier a láska len.

Spi ticho tichúčko,
dnes dosníval si života sen
a cestou bolesti odišiel si tam,
kde je mier a láska len.

Boli sme dvaja. Dvaja na všetko –
na lásku, na život, na boj i bolesť,
i na hodiny šťastia.
Dvaja na výhry i prehry,
na život a na smrť…dvaja!
Karel Čapek

Po krátkych cestách
chodili sme spolu
na ďalekú
odišiel si sám.

Po krátkych cestách
chodili sme spolu
na ďalekú
odišla si sama.

Úsmev mala na perách,
dobrotu v srdci,
lásku v duši…

Úsmev mal na perách,
dobrotu v srdci,
lásku v duši…

Odišiel si, drahý,
bez slovka rozlúčenia,
tak náhle –
že ťažko sa tomu verí…

Odišla si, drahá,
bez slovka rozlúčenia,
tak náhle –
že ťažko sa tomu verí…

Zvykli sme si na život vo dvojici
a jeden pre druhého…
Bolo to pekné a bolo nám
spolu dobre.

Za všetku lásku a starostlivosť Tvoju,
čo s vďakou dnes Ti môžem dať…
Hrsť krásnych kvetov na pozdrav
a potom už len spomínať.

Hore

Rozlúčka s matkou (ženou)
A vtlačila matka pery mi na čelo
a povedala: Zbohom.
J. Seifert.

V žiadnom slnku nie je toľko jasu,
kvetov toľko v žiadnej lúčine,
v žiadnom poli toľko zlatých klasov,
čo je lásky v srdci matkinom.

Zhasli oči plné lásky
mojej drahej mamičky,
nezhasnú však nikdy na ňu
v srdci moje spomienky.

Odišla si, mamička, nevieme kam.
spomienka na Teba, zostane nám.
Spomienka krásna, mamička milá,
Ty, že si pre nás vždy len žila.

Za Tvoju lásku, mamička naša zlatá,
za všetky Tvoje veľké obete,
nech je štedrá k Tebe ruka božia svätá,
to je posledné vrúcne prianie od detí.

Naše vnútro bôľom plače,
v smutnej chvíli ticho vzlyká,
viac už nie je medzi nami,
drahá naša mamička…

Zmĺkli ústa matkine,
prestali sa pery smiať,
budeme drahá mamička
na Teba spomínať.

Sme kvetinami len na záhrade Božej,
žialime nad kvetom, ktorý si utrhol Pán –
Nad Vašou posteľou, mamička drahá,
šepkáme v slziach pozdrav: Pokoj Vám.

Nikto to nepovie, nikto to nevie,
čím bola mamička každému z nás,
nikto ju nevráti, nikto ju nezobudí,
nikdy už nezaznie nám jej hlas.

Očiam si odišla,
v srdciach si zostala…

Stíchlo navždy srdce zlaté,
zhasol na Tvojich očiach svit,
ťažko sa nám bude tu
bez Teba, mamička, žiť…

Stíchli ústa matkine,
prestali pery sa smiať,
budeme drahá mamička,
na Teba spomínať.

Zo všetkého jediná zostala si nám mamička,
ako vychladnutej zemi jesenné slniečko,
jesenné slniečko neslní, nepáli,
predsa sa zatrasieme, keď sa nám zakalí.
Jan Neruda

Len pre Vás som pracovala
a Vám som rozdala srdce svoje.

Zapadlo slniečko, zomrela si mamička,
odišla si mamička milá. .
Slová to nepovedia – nikto sa nedozvie,
čím si nám, mamička, čím si nám bola.

Ako slnečný jas a hviezdy svit
tak čistá Tvoja duša, mamička bola,
za Tvoju lásku prajeme Ti boží kľud,
vo chvíli, keď si nás opustila . . .

Mamička naša zlatá,
spomienka na Teba vždy bude svätá,
v srdci nás bude hriať.

Vyhasli oči plné lásky
našej drahej mamičky,
nevyhasnú však nikdy na ňu
v srdciach naše spomienky.

Prestalo srdiečko tĺcť,
prestali sa ústa smiať,
budeme, mamička drahá,
stále na Teba spomínať.

Kto stratil lásku matkinu,
ten často na ňu v bôli spomína,
veď bola to láska najdrahšia,
ktorú k nám mala len mamička jediná.

Neúprosný osud to najdrahšie nám vzal,
len bolesť v srdciach, smútok,
prázdny domov
a spomienky nám ponechal.

Nič na svete nie je drahšie,
než zlaté srdce matky,
a kto stratí ho chudobný je,
nech má i tie najväčšie statky.

Matkinmu srdcu patrí živý kvet,
pred ním sa skláňa celý svet.

Za Tvoju lásku, mamička naša zlatá,
za Tvoje veľké obete,
nech Tebe, rodná zem je ľahká,
to posledné je prianie od detí.

Od života pre seba nič si nežiadala,
všetko len pre svoje deti a rodinu,
svoje zlaté srdce celé si nám dala,
večný kľud nech dá Boh Ti za odmenu.

Spi ticho tichúčko,
dnes dosnívala si života sen
a cestou bolesti odišla si tam,
kde je mier a láska len.

Jediná na svete, kto by ju nemal rád,
vie odpúšťať a tak milovať,
na ňu nám zostane najkrajšia spomienka,
tá bytosť najdrahšia – to je Tvoja mamička.

Najväčšia láska na svete zomiera,
keď oko matkine sa navždy zatvára.

Za predobré srdce materské
na svete náhrady niet –
preto je toľko bolestné
s mamičkou rozlúčenie.

Za všetku lásku a starostlivosť Tvoju,
čo s vďakou dnes Ti môžeme dať…
Hrsť krásnych kvetov na pozdrav
a potom už len spomínať.

Pracovala vždy do úmoru,
kľudu si nedopriala.
Srdce jej zlaté bolo,
každému len blaho priala.
Za všetko dobré čo vykonala,
tichý spánok doprajme jej.

Mamička drahá, za všetku starosť,
za všetku Tvoju prácu,
za každý dych,
ktorý patril len nám nocou a dňom,
nech Ťa Boh odmení kľudným
a krásnym snom.

Úsmev mala na perách,
dobrotu v srdci,
lásku v duši…

Keď zomrie mamička, slniečko zájde,
v srdci nám zostane smútok a chlad.
V tom šírom svete sotva sa nájde,
kto by ako mamička vedel mať rád.

Dotĺklo srdce Tvoje unavené,
zhasol oka svit,
nech Ti je drahá mamička,
za všetko srdečná vďaka.

Dotĺklo srdce drahej mamičky,
odišlo na večnosť spať.
Mamička zlatá,zostaneš s nami
vo večných spomienkach.

Ako ticho žila, tak ticho odišla,
skromná vo svojom živote,
veľká vo svojej láske a dobrote.

Klesli ruky pracovité,
stíchlo srdce dobré, unavené,
už je po bolestiach, utrpení,
už je po živote, je len rozlúčenie.

Kto Ťa poznal, ten pozná našu bolesť,
ten vie čo sme v Tebe stratili.
V našom srdci žiješ večne ďalej –
spi sladko, veď sa opäť stretneme.

Hore

Rozlúčka s otcom (mužom)
Stíchlo srdce Tvojej šľachetnej bytosti,
ktoré pre nás najdrahším pokladom bolo, nás si tu zanechal v zármutku, bolesti,
len vďačná spomienka, otecko drahý,
na Tvoju lásku ako drahokam zostala…

Od života pre seba nič si nežiadal,
všetko len pre svoje deti a rodinu,
svoje zlaté srdce celé si nám dal,
večný kľud nech dá Boh Ti za odmenu.

Prestalo srdiečko tĺcť,
prestali ústa sa smiať,
budeme otecko drahý,
stále na Teba spomínať.

Naše srdce bôľom plače,
v smutnej chvíli ticho smúti,
viac už nie je medzi nami,
drahá duša otecka…

Otecko náš drahý,
Tvoj život bol len práca a starosť o nás,
spomíname s vďačnosťou
a nikdy nezabudneme…

Odišiel si nám, otecko drahý,
láska a spomienky na Teba zostanú.

Oteckove ruky vždy sa starali,
aby malým deťom chlieb dorobili,
teraz, keď v truhle ležia ustarané dlane,
veľké deti s láskou spomínajú na ne…

Čím bol si nám,
to vie len ten, kto stráca,
čím bol si iným,
Boh Ti to už spláca.

Otecko drahý, starostlivý,
Tvoj život skončil,
ale láska a spomienky
na Teba zostanú.

Drahý otecko, len raz
v živote si nás zarmútil,
a to bolo v tej chvíli,
keď si nás navždy opustil.

Stíchlo navždy srdce zlaté,
zhasol v Tvojich očiach svit,
ťažko sa nám bude tu
bez Teba, otecko žiť.

Spi ticho tichúčko,
dnes dosníval si života sen
a cestou bolesti odišiel si tam,
kde je mier a láska len.

Úsmev mal na perách,
dobrotu v srdci, lásku v duši…

Život Tvoj bol samá práca,
smrť len tichý vzdych.

Za všetku lásku a starostlivosť Tvoju,
čo s vďakou dnes Ti môžeme dať…
Hrsť krásnych kvetov na pozdrav
a potom už len spomínať.

Po usilovnej práci klesla Tvoja hlava,
Svoju úlohu si už dokončil.
Teraz môžeš kľudne spať
a vďačne budú spomínať
tí, ktorých si tak miloval.

Pracoval vždy do úmoru,
kľudu si nedoprial.
Srdce jeho zlaté bolo,
každému len blaho prial.
Za všetko dobré čo vykonal,
tichý spánok doprajme mu.

Lásku mal na perách,
dobrotu v srdci,
poctivosť vo svojej duši.

Keď zomrie otecko, slniečko zájde,
v srdci nám zostane smútok a chlad.
V tom šírom svete sotva sa nájde,
kto by ako otecko vedel mať rád.

Dotĺklo srdce Tvoje unavené,
zhasol oka svit,
nech Ti je drahý otecko,
za všetko srdečná vďaka.

Ako ticho žil, tak ticho odišiel,
skromný vo svojom živote,
veľký vo svojej láske a dobrote

Klesli ruky pracovité,
stíchlo srdce dobré, unavené,
už je po bolestiach, utrpení,
už je po živote, je len rozlúčenie.

Kto Ťa poznal, ten pozná našu bolesť,
ten vie čo sme v Tebe stratili.
V našom srdci žiješ večne ďalej –
spi sladko, veď sa opäť stretneme.

Neúprosný osud to najdrahšie nám vzal,
len bolesť v srdciach, smútok,
prázdny domov
a spomienky nám ponechal.

Hore

Život a smrť
Každý z nás musí niečo stratiť
a niečoho sa vzdať,
je lepšie sa nevrátiť
a len spomínať.
J. Seifert

K Hospodinovi v trápení svojom
volal som a vypočul ma.

Ďaleká cesta moja,
márne volanie…
K. H. Mácha

Doznel tlmený akord života,
stíchla jeho tichučká pieseň,
hmla studená padá na polia
a nám do sŕdc bolestná tieseň.

Tisíce zomreli, tisíce zomrú,
tisíce na smrť sú unavení,
lebo v smrti a narodení
nikto nezostal jediný.

Púť ďaleká už skončila,
skončilo putovanie.
Sto bolo krížov na púti tejto,
tisíc zastavení.
Aj chvíle šťastných úsmevov,
Tvoje kroky nachádzali,
tých bolo málo, vždy viac utrpenia.

Kto žil v srdciach tých
ktorých opustil, ten nezomrel.
J. V. Sládek

Až my, žijúci, zomrieme,
nič sa na tom svete nestane, nezmení,
len niekoľko sŕdc sa zachveje,
ako v rannej rose kvetiny.

Až zomriem, nič na tomto svete sa nestane a nezmení.
len ja stratím svoju biedu
a zrieknem sa všetkého…

Predobré srdce na svete sme mali,
ktoré vedelo nás milovať,
keby sme láskou zobudiť ho chceli,
neozve sa nám viackrát,
zmĺklo, stíchlo, išlo už spať.

Všetko zmizne, len stopy Tvojej práce
a lásky zostanú.

Klesli ruky pracovité,
stíchlo srdce dobré – unavené.
Pán zavolal, nám zostáva
spomienka – smútok a žiaľ.

Klesla ruka, ktorá tak rada pracovala,
zmĺkli ústa, ktoré slovami hladili,
oči, ktoré sa tak milo pozerali,
sa navždy zavreli.

Odchádzam za svetlom,
kdesi v diaľke splyniem s ním.
Tým, ktorých milujem,
na cestu posvietim.

Tak krátko išiel som s vami,
hľa, tu sa cesty delia
a vtáci nad hlavou
mi pieseň nedospievali.
Jiří Wolker

Nie je tu treba sĺz a nie je treba nárek,
ani pokánie a trpké výčitky.
Veď v majestáte smrti
ani zrnka nie je hany,
je velebný len kľud.
J. Milton

Nezomrel.
Spí, má len sen, je krásny,
sníva sa mu o tých, ktorých miloval
a ktorí milovali jeho.

Nezomrela.
Spí, má len sen, je krásny,
sníva sa jej o tých, ktorých milovala
a ktorí milovali ju.

Zdvíham jej ruku. Je v nej chlad,
prsty sú pritlačené k dlani.
Kvetinku chcem jej do nej dať,
už naposledy.
A ešte sa mi bráni.
J. Seifert

Život Tvoj bol samá práca,
smrť len tichý vzdych.

Smrti sa nebojím, smrť nie je zlá,
smrť je len kus života ťažkého.
Čo strašné je, čo zlé je,
to zomieranie je.
Jiří Wolker

Smrť prešla okolo.
Život ide ďalej.
Rozprestrel sa závoj pretkaný bôľom,
v ňom ukrytý je žiaľ.

Ten život stály boj
a mier len nakrátko;
a smrť len krátky boj
a pokoj naveky.
J. Kollár

A smrť je zlo – tak bohovia dali:
veď keby bola krásna, tiež by umierali…
Sapfó

Čo dáva zmysel životu, dáva zmysel i smrti.
Antoine de Saint-Exupéry

Každá smrť poznačí človeka, najviac však jeho vlastná.
Miroslav Schlesinger

Keby smrť neexistovala, bolo by ju treba vymyslieť.
Voltaire

Kto verí, nikdy nie je sám.
Ani počas života, ani počas smrti.
Benedikt XVI

Ľudia nenávidia smrť neprávom,
je to najistejšia obrana proti
mnohým chorobám a nešťastiam.
Aischylos

Ľudský život sa napĺňa prostredníctvom mnohých úmrtí.
Bazil Veľký

Mnohí z tých, čo žijú, by si zasluhovali smrť.
A mnohí z tých, čo zomreli, by si zaslúžili žiť.
John Ronald Reuel Tolkien

Najmenej sa boja smrti tí,
ktorých život má najväčšiu cenu.
Immanuel Kant

Nie je ľahké žiť po smrti.
Niekedy je treba minúť na to celý život.
Stanisław Jerzy Lec

Nikto nevie, čo je smrť,
a predsa sa jej všetci boja,
akoby uznávali, že je najväčším zlom,
i keď je pre človeka najväčším dobrom.
Platón

Obávame sa smrti nie preto,
že sme príliš milovali život,
ale preto, že sme príliš málo milovali ľudí.
Ernest William Barnes

Pre človeka, ktorý splnil svoju povinnosť,
je smrť prirodzená a vítaná, práve tak ako spánok.
George Santayana

Smrť prekonáme tým, že v nej objavíme Boha.
Pierre Teilhard de Chardin

Smrť sa neriadi našimi plánmi.
Molière

Smrť znamená vždy poslednú bodku za slovom “Život”.
Margita Figuli

Šťastný, kto zomrie skôr,
než sám začne volať smrť,
aby ho zobrala.
Francis Bacon

Žiadna smrť nemôže byť zlá,
ak jej predchádzal dobrý život.
Miloš Kopecký

Žite tak, ako môžete, lebo večnosť svojej smrti neskrátite o nič.
Lucretius Carus

Žijeme, aby sme sa vyhli smrti;
existujeme, aby sme sa vyhli neexistencii.
Peter Steele

Život bez priateľov je ako smrť bez svedkov.
Španielske príslovie

Život je zrodením k smrti.
Carl Gustav Jung

Život je dosť dlhý, keď vieš, ako ho prežiť.
Život meriame skutkami a nie časom.
Seneca

Ži tak, aby sa tvoji priatelia začali nudiť, až zomrieš.
Tuwim

Stále nariekame, že máme malo času,
ale žijeme tak ako by sme ho mali na rozdávanie.
Seneca ml.

Život je krásnejší,
než sme sa odvážili snívať!
Illes

Hore

Srdce a duša, ruky, oči
Všetko zmizne, len stopy Tvojej lásky
a spomienky na predobré srdce
nám zostanú.

Úsmev mala na perách, dobrotu v srdci,
lásku v duši…

Úsmev mal na perách,
dobrotu v srdci,
lásku v duši…

Najväčšia láska na svete zomiera,
keď oko matkine sa navždy zatvára.

Najväčší poklad na svete
je srdce drahej matky,
a kto ho stratil, chudobný je,
čo by mal i najväčšie statky.
Jan Neruda

Za predobré srdce materské
na svete náhrady niet –
preto je toľko bolestné
s mamičkou rozlúčenie.

Prestalo tĺcť srdce Tvoje unavené,
nebolo z ocele, nebolo z kameňa.
Bolesťou unavené prestalo biť,
nebolo lieku, ktorým by mohlo žiť.

Pracovala vždy do úmoru,
kľudu si nedopriala.
Srdce jej zlaté bolo,
každému len blaho priala.
Za všetko dobré čo vykonala,
tichý spánok doprajme jej.

Pracoval vždy do úmoru,
kľudu si nedoprial.
Srdce jeho zlaté bolo,
každému len blaho prial.
Za všetko dobré čo vykonal,
tichý spánok doprajme mu.

Lásku mala na perách,
dobrotu v srdci,
poctivosť vo svojej duši.
Úsmev mala na perách,
dobrotu v srdci,
lásku v duši…

Lásku mal na perách,
dobrotu v srdci,
poctivosť vo svojej duši.

Kto v srdci žije, nezomiera.
Fr. Hrubín

Keď zomrie mamička, slniečko zájde,
v srdci nám zostane smútok a chlad.
V tom šírom svete sotva sa nájde,
kto by ako mamička vedel mať rád.

Keď zomrie otecko, slniečko zájde,
v srdci nám zostane smútok a chlad.
V tom šírom svete sotva sa nájde, kto by ako otecko vedel mať rád.

Kto Ťa poznal, ten pozná našu bolesť,
ten vie čo sme v Tebe stratili.
V našom srdci žiješ večne ďalej –
spi sladko, veď sa opäť stretneme.

Keď zomriem, nič na tomto svete
sa nestane a nezmení,
len sŕdc niekoľko sa zachveje
v rose ako ráno kvety.
Jiří Wolker

Dopracovali usilovné ruky,
stíchlo navždy predobré srdce.
Očami drahými sa už nepozrieš,
teraz kľudným spánkom odpočívaš.

Dotĺklo srdce Tvoje unavené, zhasol oka svit,
nech Ti je drahý otecko,
za všetko srdečná vďaka.

Dotĺklo srdce Tvoje unavené,
zhasol oka svit,
nech Ti je drahá mamička,
za všetko srdečná vďaka.

Klesli ruky pracovité,
stíchlo srdce dobré, unavené,
už je po bolestiach, utrpení,
už je po živote, je len rozlúčenie.

Hore

Láska, dobrota, starostlivosť, skromnosť, spomienky
Všetko zmizne, len stopy Tvojej lásky
a spomienky na predobré srdce
nám zostanú.

Spi ticho tichúčko,
dnes dosnívala si života sen
a cestou bolesti odišla si tam,
kde je mier a láska len.

Spi ticho tichúčko,
dnes dosníval si života sen
a cestou bolesti odišiel si tam,
kde je mier a láska len.

Úsmev mal(a) na perách,
dobrotu v srdci,
lásku v duši.

Úsmev mal(a) na perách,
dobrotu v srdci,
poctivosť vo svojej duši.

Nezomrel, zostáva večne živý,
kto spravodlivý bol a dobrotivý.
F. Halas

Najväčšia láska na svete zomiera,
keď oko matkine navždy sa zatvára.

Kto bol milovaný,
nebude nikdy zabudnutý.

Človek, ktorý si zaslúži
meno dobrý je ten,
ktorého myšlienky a práca
sú venované skôr iným
ako jemu samému.
W. Scott

Čo z vďaky za lásku a starostlivosť Tvoju
Ti môžeme dať…
hrsť krásnych kvetov naposledy,
a potom len spomínať.

Za všetku lásku a starostlivosť Tvoju,
čo s vďakou dnes Ti môžeme dať…
Hrsť krásnych kvetov na pozdrav
a potom už len spomínať.

Ako ticho žil, tak ticho odišiel,
skromný vo svojom živote,
veľký vo svojej láske a dobrote.

Ako ticho žila, tak ticho odišla,
skromná vo svojom živote,
veľká vo svojej láske a dobrote.

Hore

Citáty z biblie
Láska je mocná ako smrť…
Ani veľké vody lásku neuhasia,
ani rieky ju neodplavia.
Pieseň piesní

Vieme určite, že bol by tohto
nášho prebývania stánok zborený,
stavenie od Boha máme, príbytok
nie rukou robený, večný, v nebesiach.
Sv. Pavol II. Korinť. 5, 1.

Ten, kto v skrýši Najvyššieho prebýva,
v tieni Všemohúceho odpočívať bude.
Žalm 91, 1

Blahoslavení čistého srdca,
lebo oni Boha vidieť budú.
Mat. 5,8

Blahoslavení,
ktorí v Pánu zomierajú…
Zjavenie sv. Ján 14, 13

Žiadny určite z nás nie je sám sebe živý,
a žiadny sebe sám nezomiera.
Lebo nech sme živí, Pánovi živí sme, nech zomierame, Pánovi zomierame.
A tak nech sme živí, nech zomierame,
Pánovi sme.
Rím 14, 8

Je čas zrodenia
a čas zomierania…
Kaz. 3, 2.

Poďte ku mne všetci,
ktorí pracujete a
ustarostení ste a ja Vám
odpočinúť dám.
Ev. sv. Matúša 11,28

Ja v pokoji ľahnem a
spať budem;lebo Ty, Hospodin,
sám zabezpečíš mi bývanie
bezpečné.
Žalm 4,9

Len láska zostane,
tá smrť nepozná.
1 Kor. 13,8

Aj keď telo a srdce moje hynie,
skala srdca môjho a údel môj
Boh je na veky.
Žalm 73

Musíme cez mnohé trápenia vojsť
do kráľovstva božieho.
Skut. apoštolské 14,22

Kolíska nie je pravým začiatkom života,
ani hrob pravým koncom smrti,
za ňou prichádza vzkriesenie.

Idem k Tebe Pane,
za hlasom Tvojim som išiel,
Ty poskytneš mi príbytok,
kde nebude už žiaľ…

Ktorí spravodlivosti učia mnohých,
skvieť sa budú ako hviezdy,
na večné veky.
Dan. 12,3

Blahoslavení sú od tejto chvíle mŕtvi,
ktorí v Pánovi zomierajú. Duch určite dá im,
aby oddýchli si od prác svojich,
skutky ich potom idú za nimi.
Zjav. 14,13

Ja som cesta aj pravda aj život.
Ján 14,6

Ja viem, že vykupiteľ môj je živý,
a že v deň posledný nad
prachom mojím sa postaví.
Job 19,25

Človek márnivosti podobný je,
dni jeho ako míňajúci sa tieň.
Żalm 144

Dni moje sú ako tieň nachýlený
a ja ako tráva uvädol som.
Žalm 102,12

Hospodin je môj pastier,
ja nebudem mať nedostatku…
Žalm 2,3,1

Keby som mohol ísť
cez údolie tieňov smrti,
nebudem sa báť zlého,
lebo Ty si so mnou.
Žalm 23,4

Nech je vôľa Tvoja…

A povedal Ježiš:
“Ja som vzkriesenie a život.
Kto verí vo mňa,
ak by aj zomrel, žiť bude.”
Ján 11,25

Hore

Všeobecné
Najviac zo všetkého ľudia stoja o to,
zachovať si život a zo všetkého najmenej
si ho šetria.
J.de la Bruyére

Ľudia ľutujú, ako zle využili čas,
ktorý je už za nimi, ale to ich
neprivedie k tomu, aby lepšie využili
čas, ktorý im k životu ostáva.
J. de la Bruyére

Priatelstvo má byť nesmrtelné,
nepriatelstvo smrtelné.
T. Livius

Človek môže byť taký velký,
ako velký si želá byť.
Korbyšev

Každý človek bol zrodený pre
nejaké dielo. Každý kto chodí
po tejto zemi má nejaké
povinnosti k životu.
Hemingway

Zmeň vzťah k veciam, ktoré
ťa znepokojujú a budeš mať od
nich pokoj.
Aurelius

Človek sa uči jedine tým, že žije
a každý kto sa narodí, musí
s týmto učením začínať od
prvopočiatku.
Unamuno

Každý chce žiť dlho,
ale nikto nechce byť starý.
Swift

Keby som žil ešte raz,
dopustil by som sa tých istých
hlúpostí a chýb, ale snažil
by som sa ich urobiť skôr.
Russel

Je lepšie lutovať, že sme niečo
prežili, ako lutovať, že sme
neprežili nič.
Boccaccio

Pretože nám nie je dané žiť dlho,
zanechajme po sebe niečo ako
svedectvo, že sme boli na svete.
Plinius

Životu je možné porozumieť len
dozadu – ale žiť sa musí
dopredu.
Kierkegaard

Ži tak, aby sa Tvoji priatelia
začali nudiť, až zomrieš.
Tuwim

Stále nariekame, že máme málo
času, ale žijeme tak ako by sme
ho mali na rozdávanie.
Seneca ml.

Ľudia obetujú zdravie, aby zarobili peniaze, potom obetujú peniaze, aby znovu získali zdravie.
XIV. Dalai Lama, Tenzin Gyatso

Ľudia sa tak znepokojujú budúcnosťou, že si neužívajú prítomnosť. A tak nežijú ani v prítomnosti ani v budúcnosti. A žijú tak, akoby nikdy nemali zomrieť, a potom zomrú bez toho, aby predtým žili.