Jozef Címer sa narodil 4. novembra 1900 v obci Hodruša a zomrel 9. júna 1981 v Brezne.

Po maturite absolvoval v r. 1920 – 1924 vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, a to dejepis – zemepis pre gymnáziá. Učil na viacerých miestach: v Leviciach, Novom Meste nad Váhom, Lučenci, Brezne a 1. augusta 1942 bol menovaný za riaditeľa gymnázia v Kežmarku.

Pokrokovo ladená mládež z iniciatívy jednej členky profesorského zboru sa r. 1953 postavila proti nemu – prekážalo jej hlavne to, že sa vo funkcii udržal počas viacerých politických režimov (Slovenský štát, obdobie 1945 – Február 1948 a po Februári 1948), a tak bol zo školských služieb preradený do administratívnych.

Dňa 1. septembra 1953 bol Címer poverený správou Okresného múzea v Kežmarku. Nový správca výstavné priestory múzea rozšíril o štyri miestnosti, takže už r. 1954 malo pätnásť miestností (vrátane kancelárií). Návštevníci, ktorých počet stále narastal, mohli vidieť archeologické a mineralogické zbierky, národopis, cechové pamiatky, starý nábytok, obrazy, keramiku, sklo, peniaze, súčiastky šatstva a napokon zbrojnicu. Ako bývalý pedagóg vyzval Címer školy v okrese Kežmarok, aby zahrnuli do svojho plánu prehliadku hradu v rámci svojej výchovno-vzdelávacej práce. Címer zároveň ponúkal školám pomoc. Pokiaľ tieto prehliadky hradu nadviažu na vyučovacie hodiny vlastivedy a výtvarnej výchovy, ponúkané služby v priestoroch múzea budú mať bezplatné.

V roku 1954 navrhol vytvorenie poradného zboru pri múzeu. Koncom februára 1956 založil vlastivedný krúžok pre dospelých. Címer založil aj evidenčnú knihu muzeálnych predmetov, z ktorých dovtedy bolo len málo spracovaných. Podrobne ich spracoval, určil a zakreslil do 1 500 ks. Pritom okrem neho bola v múzeu len jedna pracovníčka so základným školským vzdelaním.

Od 3. októbra 1956 prešiel Jozef Címer pracovať späť do školských služieb – začal učiť na miestnej pedagogickej škole. V múzeu však zostal pracovať na polovičný pracovný úväzok. Dňa 14. decembra 1957 bol s ním rozviazaný pracovný pomer, tak sa úplne venoval školstvu. Na pedagogickej škole učil do jej zrušenia – skončil v júni 1960. V r. 1959 – 1961 učil súčasne aj na Jedenásťročnej strednej škole v Kežmarku.

Dôchodok trávil v Brezne, kde sa venoval zbieraniu a písaniu rozprávok. Tu aj umrel.

 

Literatúra:

Archívne materiály Nory Baráthovej z Kežmarku.

Archív Múzea v Kežmarku.

AllEscort