Hudobný skladateľ, pedagóg, Anton Cíger, ktorý pôsobil v Kežmarku sa narodil 28. júna 1896 v Krupine a zomrel 17. mája 1976 v mestskej časti Kvetnica v Poprade.

Narodil sa v Krupine v rodine tesárskeho majstra Petra Pavla Cígera. Matka Jozefína, rodená Marková, bola dcérou mlynára. Mal sedem súrodencov, najstaršia sestra Mária sa stala lekárničkou, brat Jozef (23. február 1896 Zvolen – 13. júl 1960 Luján v Argentíne), bol významným slovenským spisovateľom, dvaja bratia Pavol a Štefan, sa stali architektmi. Manželka Anna Agneša bola rodená Szilayová. Základy hudobného vzdelania získal u súkromného učiteľa Ľudovíta Suhaya, miestneho organistu. Hral na husliach a neskôr ovládal aj hru na viole, organe, malom violončele a kontrabase.

V r. 1926 – 1927 navštevoval učiteľský ústav v Leviciach, od r. 1926 aj hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave, kde študoval o. i. aj u prof. Miloša Ruppeldta. Neskôr začal študovať kompozíciu a dirigovanie na akadémii v Záhrebe u Oskara Nedbala. Po ukončení štúdia zastával funkciu organistu – učiteľa v Dolnom Badíne a v r. 1931 nastúpil v Čadci ako regenschori a dirigent. V r. 1936 – 1939 pracoval ako úradník Ústredia slovenských ochotníckych divadiel v Martine, bol poverený vedením Zväzu slovenských speváckych zborov v Trenčianskych Tepliciach. V tom čase bol v úzkom kontakte s poprednými slovenskými skladateľmi a umelcami. Ďalším jeho pôsobiskom boli v r. 1940 – 1941 Michalovce – Štátny slovenský učiteľský ústav pre gréckokatolíkov. V tej dobe súčasne externe vypomáhal v Slovenskom rozhlase na pozvanie Dezidera Kardoša, vtedajšieho riaditeľa.

V rokoch 1941 – 1944 zastával funkciu tajomníka Hudobnej komory, za čo bol po vojne perzekvovaný. Svoju úlohu však zohrala aj skutočnosť, že bol bratom Jozefa Cígera Hronského. Istú dobu sa preto schovával… Neskôr sa objavuje na Pedagogickom gymnáziu v Trnave, kde v r. 1951 – 1950 vyučoval hru na husliach a súčasne vypomáhal pri vyučovaní teoretických predmetov. V tomto období bol aj zbormajstrom v spevokole Bradlan, s ktorým jeho kontakty trvali takmer 12 rokov. V Trnave nadviazal blízky vzťah s Mikulášom Schneidrom Trnavským.

Na základe „vlastnej žiadosti“ odišiel z Trnavy do Kežmarku, kde v rokoch 1952 – 1958 pôsobil ako riaditeľ hudobnej školy. Po oprave zničenej budovy bývalej evanjelickej fary rozbehol stagnujúcu činnosť školy. V priebehu necelého roka sa v škole vyučovala hra na husliach (E. Lakatoš), hra na klavíri (L. Šándorfyová a M. Alexandrová – dcéra Dr. V. Alexandra), na akordeóne, dychové a brnkacie nástroje, vyučoval sa dokonca aj sólový spev. Neskôr pribudli ďalší učitelia: J. Szántó, Ž. Vojtičková a P. Krejčířová. Vo vyučovaní vypomáhali aj miestni ľudia, ktorí ovládali hru na týchto nástrojoch a ktorí už dlhší čas hrávali v rôznych súboroch. Spolupracoval s folklórnym súborom Magura, miestnymi speváckymi zbormi, oživil kežmarskú dychovú hudbu. Zaslúžil sa o reštaurovanie Čajkovského historického organu v drevenom artikulárnom ev. a. v. kostole. Jeho žiakom bol aj prof. PhDr. F. Matúš, CSc., vysokoškolský pedagóg UPJŠ v Prešove, hudobný historik, publicista, etnomuzikológ, autor monografie o A. Cígerovi.

V r. 1953 – 1959 pôsobil A. Cíger externe ako odborný asistent na Vyššej pedagogickej škole na Katedre hudobnej výchovy v Prešove. Od roku 1960 bol zbormajstrom Podduklianskeho ukrajinského ľudového súboru a od r. 1962 až do svojej smrti v r. 1976 riaditeľom Ľudovej školy umenia v Tatranskej Lomnici. Bol dirigentom okresného učiteľského zboru Tatran v Poprade, založil tradíciu Festivalu podtatranských speváčikov. Školil amatérskych zbormajstrov, poskytoval metodickú pomoc, predsedal v porotách, prednášal o hudbe, zbieral slovenské ľudové piesne. Spolupracoval s Mikulášom Moyzesom, prof. Milošom Ruppeldtom, Viliamom Figušom Bystrým, prof. Fricom Kafendom. Zapísal vyše 3 000 slovenských ľudových piesní a mnohé z nich upravil pre zbory, folklórne súbory a rôzne nástrojové zoskupenia. Sám bol autorom viac ako 400 skladieb v rôznych žánroch (7 spevohier, dva balety, jedna opera pre deti, orchestrálne skladby, 20 omší a i.). Ich predvádzanie v médiách však boloz ideologických dôvodov znemožnené s ohľadom na brata, emigranta J. C. Hronského, a jeho rozsiahla práca na rozvoji slovenskej hudobnej kultúry nenašla za jeho života výraznejšie ocenenie. Od roku 2002 nesie Základná umelecká škola v Kežmarku meno Antona Cígera.

 

Literatúra:

KOLLÁROVÁ, Z.: Biografický slovník mesta Poprad. Poprad: Mestský úrad 2004.

MATÚŠ, František.: S hudbou v srdci Tatier. Prešov: Elman 1996.

AllEscort