Sorting by

×

Neúnavná práca a túžba po poznaní dláždila cestu životom Milana Chomu. Kežmarčan zo Zálužíc bol pedagóg a humanizátor histórie. Pod jeho vedením vzniklo toľko náučno-osvetových aktivít, že sa ich počet nedá odhadnúť.

Študoval Pedagogickú fakultu UPJŠ v Prešove s aprobáciou matematika a chémia. Učil na niekoľkých stredných a základných školách, napríklad v Spišskej Belej či Kežmarku. Bol zástancom Komenského školy hrou. Na hodinách sa snažil do odborných predmetov vniesť niečo ľudské. Postupne tematicky prepojil medzipredmetovým vzťahom aj históriu, geografiu, či iné prírodné vedy. Študentov zaujal aj svojou osobnostnou záľubou, ochotníckym divadlom.

Stal sa zakladateľom školského vedeckého divadielka učiteľov a žiakov Schola Humanitatis (1987-2012) na Združenej strednej odbornej škole obchodu a služieb v Kežmarku (dnes SOŠ Garbiarska 1). Ako autor dramatických pásiem prezentoval významné osobnosti vedy. Svoje takmer 25 ročné pôsobenie začalo divadielko predstavením o rodákovi zo Spišskej Belej, J.M. Petzvalovi. Pokračovalo dramatickým pásmom o Georgovi Buchholtzovi, Dr. Vojtechovi Alexandrovi a iných. Zúčastňovalo sa na výročných akadémiách, vedeckých konferenciách, kolokviách a spolupracovalo s divadlom Schola Ludus v Bratislave.

Záujem o históriu sa tiahol celým jeho životom. Od útleho veku mu za vzor otec dával M. R. Štefánika a strýka, generálmajora letectva a vojenského diplomata ČSSR. Neskôr ako pedagóg  začlenil dejiny do výučby a prikladal dôraz najmä pamätníkom, pamätným tabuliam a sochám, ktoré sú učebnicami v reáliách. Odhalil ich niekoľko desiatok. Bol členom Spišského dejepisného spolku, spolupracoval so Spoločnosťou A. Genersicha, Spolkom Milana Rastislava Štefánika a Zväzom protifašistických bojovníkov. Prednášal o významných dejateľoch aj pre verejnosť.

Turistika vo Vysokých Tatrách a aj priateľstvo s Petrom Petrasom ho podnietila k tomu, aby sa zaujímal o dôležité osobnosti v tejto oblasti. V minulosti organizoval 28 tatranských večerov pre verejnosť, kde predstavil osobnosti Tatier. Besedoval so žiakmi základných, stredných a vysokých škôl, prezentoval výstavy na tatranských vysokohorských chatách.

Literatúra bola ďalšou z jeho mnohých vášní. Bol autorom viacerých odborných článkov a publikácií. Tie sú prevažne o osobnostiach vedy a techniky, napríklad kniha o Vojtechovi Alexandrovi z roku 2016, alebo Ján Baláž. Venoval sa aj písaniu príležitostných básní a textom piesní. Na prelome tisícročia vydal knižku Legendi a bašničky spod Vihorlatu. Dlhodobo bol členom prípravného výboru Literárneho Kežmarku.

Patrícia Rozgonyiová, foto: ­Archív Novín Kežmarok