Samo Chalupka sa narodil 27. februára 1812 v Hornej Lehote a zomrel 19. mája 1883 v Hornej Lehote.

Po gymnáziu v Gemeri prešiel do Kežmarku, kde študoval v najnižších triedach lýcea v r. 1822 – 1824 v čase, keď tu pôsobil jeho o 21 rokov starší brat Ján Chalupka. Profesor Benedikti „otvoril mu bránu do svätyne klasickej spisby a učil ho poznávať a cítiť jej krásy.“ Ešte viac naň vplýval profesor Matej Slavkovský. „On zaopatroval ho knihami, a to knihami slovenskými, dopomáhal mu ku známosti národov slovanských a nikdy mu nedal inú knihu do ruky, kým mu nevyrozprával Samko obšírne obsah prečítanej knihy. Samko, dychtiaci po samovzdelaní a úchvatne zháňajúci sa po knihách, čítal pozorne, rozvažoval, rozmýšľal o tom, čo čítal, lebo neznal väčšej pokuty, ako by bola tá, ak by mu jeho milovaný profesor bol odoprel novú knihu. Slavkovský ukázal Samkovi cestu ku samovzdelávaniu a ku slavianskemu povedomiu, dajúc jeho životu smer, od ktorého sa potom neuchýlil nikdy.” Je zaujímavé i prekvapujúce, že Sama nepriviedol k slovenskej literatúre jeho vlastný brat. Avšak s odchodom Jána Chalupku odišiel aj Samo.

Literárna činnosť Sama Chalupku v Kežmarku nie je známa. Odtiaľ prešiel do Rožňavy a napokon na lýceum do Bratislavy, kde sa svojou tvorbou zapájal do študentskej slovenskej literárnej spoločnosti. Teológiu ukončil vo Viedni. Bol farárom v Chyžnom, Jelšavskej Teplici a Hornej Lehote. V r. 1830 sa zúčastnil na povstaní v Poľsku, ktoré sa snažilo o obnovu rozdrobeného štátu. Aj všetky jeho verše, hoci vytvoril len jednu jedinú básnickú zbierku Spevy Jána Chalupku (1868), vyjadrujú túžbu po spravodlivosti a rovnosti medzi národmi.

Literatúra:

MALIAK, Jozef: Životopis Sama Chalupku. Slovenská národná knižnica Martin – Archív literatúry a umenia, sign. 56 AA 21.