Šimon Čekovský sa narodil 17. februára 1890 v Ždiari a zomrel 20. septembra 1971 v Kežmarku.

Pochádzal z početnej gazdovskej rodiny. V detstve sa rodina presťahovala do Rakús, tam Šimon chodil do nemeckej školy a popri učení sa venoval s rodičmi gazdovaniu. Po vypuknutí I. svetovej vojny musel narukovať, z frontu sa vrátil s ťažkým zranením, ktorého následky znášal po celý život. Guľka typu „dum-dum“ mu zasiahla nohu, nemohol ju ohýbať a črepinky sa mu vylučovali z rany po celé desaťročia.

Po vojne, keď sa oženil s Hedvigou Kalafutovou, s ktorom mal sedem detí, si r. 1928 kúpil od hostinského Karpjaka pohostinstvo na Nižnom mýte, ktoré sa bežne volalo Krčma na Mýte. V budove boli dve priestranné miestnosti, dva biliardové stoly, jeden pingpongový stôl a kolkáreň. Dalo sa tu nielen posedieť pri alkohole, pive a víne (to si dokonca objednával domov aj továrnik Wein), ale uskutočňoval sa tu aj bohatý spoločenský život v období cirkevných sviatkov, fašiangov, zabíjačiek…

Š. Čekovský bol presvedčením Slovák, odoberal slovenské časopisy a noviny, bol členom agrárnej strany a funkcionárom v spolku miestnych živnostníkov, ktorým roky predsedal. Bol aktívnym včelárom i rybárom.

Na druhý deň po oslobodení Kežmarku – 28. januára 1945 – sa vytvoril v meste Národný výbor z členov komunistickej strany a demokratickej strany. Nemal veľa členov, preto sa 15. marca 1945 rozšíril o ďalších – do vzniku okresného výboru mal moc nad celým kežmarským okresom. Za demokratickú stranu sa dostal do NV aj Šimon Čekovský. Stal sa zástupcom starostu Kežmarku a starostom odborného spoločenstva hostinských. Bol známy aj tým, že pomáhal Kežmarčanom, ktorých blízki a príbuzní boli nevinne odvlečení do Ruska.

Vo voľbách r. 1946 vyhrala v Kežmarku presvedčivo demokratická strana – mala viac než dvojnásobok hlasov ako KS. Šimon Čekovský sa stal predsedom národného výboru a bol ním až do tzv. Víťazného februára 1948. Dňa 10. marca 1948 odovzdali členovia národného výboru svoje funkcie Dočasnej miestnej správnej komisii, ktorá mala výlučne komunistické zastúpenie.

Pohostinstvo Š. Čekovského bolo r. 1950 znárodnené ako všetky podobné menšie podniky a hoci dostal ako vojnový invalid ešte trafi ku, aj tá bola r. 1951 znárodnená. „Krčma na Mýte“ ožila r. 1992 v réžii Šimonovho syna Miloslava a je naďalej rodinným majetkom.

Pohostinským službám sa venoval aj Šimonov brat Alexej, ktorý mal v prenájme dnes už neexistujúce Ľubické kúpele.

V súčasnosti žijú v Kežmarku viacerí potomkovia rodiny Čekovských.

Literatúra: Zo spomienok dcéry Margity, vyd. Kudzbelovej.

AllEscort