Samuel Augustini Ab Hortis sa narodil 26. augusta 1729 vo Veľkej Lomnici a zomrel 10. apríla 1792 v Spišskej Sobote.
Pravnuk lekára Kristiána Augustiniho do školy chodil v Lomnici, Poprade, v Kunovej Teplici, Levoči, Prešove. V r. 1754 – 1757 študoval teológiu a prírodné vedy vo Wittenbergu a Greifswalde. V Berlíne mu v r. 1755 – 56 tlačou vyšli dizertácie z matematiky a prírodných vied.
O rok po návrate domov dňa 24. júla 1758 bol povolaný za konrektora kežmarskej školy. Tu pôsobil tri roky. R. 1761 ho povolali za evanjelického farára do Spišskej Soboty a Stráží pri Poprade. Miesto prijal, bolo finančne výhodnejšie než post pedagóga. Farár mal viac času než pedagóg a mal aj pokojnejší život, mohol sa venovať svojim záľubám – prírodným vedám. Samuel, podobne ako pradedo Kristián, mal krásnu mineralogickú
zbierku, pochádzajúcu hlavne z oblasti Tatier. Keď ju videla kňažná Mária Anna, odmenila ho svojou pamätnou mincou. Články o mineráloch uverejňoval Samuel vo viedenskom K. k. privilegierte Anzeigen v rokoch 1773 – 1775. Napísal aj samostatné dielo Topographische Beschreibung dess Flusses Poprad oder Popper in der Zips aus
dem Jahr 1782. (Topografický opis rieky Poprad alebo Popper na Spiši z roku 1782.) Práca, v ktorej sa napr. predstavuje odev rôznych spišských národností, však vyšla až v roku 1900 v kežmarskom vydavateľstve Sauter.
Samuel bol aj autorom prvej štúdie o Rómoch v Uhorsku (Zigeuner in Ungarn 1775). Píše o ich stravovaní, oblečení, zamestnaní – venovali sa hlavne kováčskemu remeslu, výrobe kotlov, košíkov, korýt… Štúdia tiež prispela k objasneniu ich indického pôvodu – Augustini sa domnieval, že Rómovia pochádzajú pravdepodobne z juhozápadnej Indie. Dobová panovníčka Mária Terézia vystupovala proti Rómom dosť tvrdo. Augustini to odôvodňoval takto: „Tým Cigánom, ktorí sú už ženatí a majú deti, musia im tieto násilím odobrať, aby boli vzdialené od rodičov a príbuzných a aby neprišli do styku s ostatnými Cigánmi. Zároveň im mala byť zaručená lepšia výchova. Na niektorých miestach sa s tým už aj začalo a tam, kde neboli dobrovoľne ochotní podporiť uvedený zámer, pristúpilo sa k násiliu…“ Na druhej strane však uvádza, že nie sú žiadnym postrachom a netreba
nimi strašiť malé deti.
Samuel Augustini, hoci bol farárom, bol aj vedúcim činiteľom spišskej pobočky prešovskej slobodomurárskej
lóže.
Literatúra:
AUGUSTINI AB HORTIS, Samuel: Cigáni v Uhorsku 1775. Bratislava: Štúdio -dd- 1995.
SBS I. Martin: Matica slovenská 1986, s. 85.
Zdroj: Osobnosti Kežmarku 1206 – 2009, str. 25.