Augustini Ab Hortis Kristán sa narodil 6. decembra 1598 v Neuss – dnes Nysa v Poľsku a zomrel 21. augusta alebo 4. septembra 1650 v obci Veľká Lomnica. Rod Augustini pochádza zo Sliezska. Jeden z jeho najstarších členov Juraj (? – 1619) bol remeselníkom – výrobcom mydla. Oženil sa s Bachariou, dcérou Jakuba Debitza, ktorý bol prvým evanjelickým superintendentom (biskupom) v sliezskom meste Liegnitz (dnes Legnica v Poľsku). Bacharia mala brata Baltazára, ktorý bol dvorným lekárom cisára Rudolfa II.

Juraj mal s Bachariou tri dcéry a dvoch synov. Najznámejší z nich bol Kristián. Strednú školu navštevoval zrejme v Sliezsku, potom študoval na nemeckých univerzitách vo Frankfurte nad Odrou, Jene, Lipsku a Wittenbergu, zameral sa na medicínu, ku ktorej ho priviedol strýko Baltazár. Lekársky diplom získal v Bazileji r. 1620 a v roku
1622 sa prisťahoval do Kežmarku, kde sa stal mestským lekárom.

Prvou manželkou Kristiána bola Alžbeta Jóny z východopruského mesta Gorlau (Gorlówko), s ktorou sa oženil ešte r. 1621. R. 1622 sa im v sliezskom meste Schreckendorf (Strachocin) narodil synček Aurelius, avšak žil len týždeň. Nevedno z akých dôvodov im v júni toho istého roku skonfiškovali majetok a na rozkaz arcikniežaťa Karola museli v novembri 1622 Schreckendorf opustiť. Zrejme bola za tým všetkým porážka českých stavov na Bielej Hore r. 1620, ktorá naštartovala rekatolizáciu, resp. sympatia evanjelickej rodiny Augustini k proticisárskemu povstaniu Gabriela Betlena, ktorý bojoval aj za náboženskú slobodu.

Manželia zamierili do Uhorska, kde vládla zatiaľ aká-taká náboženská tolerancia. Do Kežmarku ich zrejme priviedla rodina Jóny, ktorá žila v blízkosti tohto mesta. Mladá matka však stále žialila za strateným chlapčekom a 17. mája 1623 umrela aj ona. Manžel jej dal postaviť a vyryť v Kostole sv. Kríža, ktorý v tom čase patril evanjelikom, medený epitaf. Žiaľ, do súčasnosti sa nezachoval.

Kristián sa r. 1626 druhýkrát oženil, a to so Zuzanou, dcérou Baltazára Székely de Doba, ktorý mal majetky v blízkych Huncovciach a Veľkej Lomnici. Kežmarský evanjelický farár Ján Serpilius vydal k tejto svadbe latinské gratulačné verše.

Blízkosť Tatier doktora očarila a inšpirovala. Zaujímal sa o využitie flóry Vysokých Tatier: skúmal napr. živicové oleje z kosodreviny a dokázal z nej vyrobiť pomocou destilácie tzv. karpatský balzam. Tento artikel pod názvami ako Balsamum carpathicum, resp. hungaricum, Balsamum Polychrestum, Oleum Carpathicum, Oleum Hungaricum sa stal vyhľadávaným liekom doma i v zahraničí – roznášali ho spišskí, liptovskí i turčianski olejkári. Výrobu balzamu Augustini podrobne opísal vo svojom diele De balsamo hungarico, avšak rukopis sa stratil. R. 1626 vydal Kristián v Košiciach dielo Von Art, Natur und Eigenschafft en der Brunnen (O druhu, povahe
a vlastnostiach studní), čo len potvrdzuje obrovskú širokú škálu jeho záujmov.

Po r. 1626 prichádza do Kežmarku posolstvo od panovníka Ferdinanda II. (1578 – 1638). Volá Kristiána za svojho dvorného lekára na cisársky dvor do Viedne! Kristián ponuku prijíma. Manželku necháva doma – r. 1627 sa mu narodí syn Renatus, od ktorého jediného rod pokračoval ďalej. Aj ďalších šesť chlapcov a dve dcéry sa mu
narodí striedavo v Kežmarku a Veľkej Lomnici, posledné dieťa prichádza na svet r. 1642, avšak ani jedno z detí sa nedožilo vyššieho veku!

Na cisárskom dvore asi veľmi veľa práce doktor Augustini nemal. Láska k rastlinám a kríkom ho neopustila ani vo Viedni. So súhlasom cisára (a či na jeho nariadenie?) zakladá veľkú botanickú záhradu. Za všetku jeho činnosť ho cisár dňa 6. apríla 1631 povýšil do šľachtického stavu s výstižným predikátom „ab Hortis“ (zo záhrad) a udelil mu
tzv. „hovoriaci“ erb. V strede strieborného štítu bola červeným plotom ohradená zelená záhradka s ihličnatým stromom (jedľa? smrek?) prirodzenej farby – hore z klenotu vyrastali dva zbrúsené volské rohy, medzi nimi stál opäť ihličnan. Kráľ poctil Augustiniho aj iným darom – strieborným nesmierne ťažkým umývadlom – práve vtedy vraj dostal lekár správu o narodení už štvrtého dieťaťa a ponáhľal sa aj s darom do Kežmarku. Po predčasnej
smrti Ferdinanda II. sa ujíma trónu jeho syn Ferdinand III. (1637 – 1657). Aj on využíva služby kežmarského lekára, i keď nie nastálo, a voláva ho na konzultácie.

Po skončení služby sa vracia Augustini definitívne na Spiš a usadzuje sa na rodinnom majetku vo Veľkej Lomnici, kde sa až do smrti venuje vedeckej činnosti. Plánoval vydávať publikáciu Musaeum rerum Hungaricarum, kde by uverejnil svoje výskumy a poznatky ako aj články iných, no napriek podpore cisára sa jeho úmysel nerealizoval.
Kristián mal aj veľkú zbierku spišských minerálov – napísal dielo De gemmis Hungariae (O drahokamoch Uhorska), avšak aj rukopis, aj zbierka sa stratili. Podobný osud postihol aj jeho veľkú knižnicu.

Literatúra:
BARICA, Ján: Vede a národu. Bratislava: Smena 1984.
GENERSICH: Merkwürdigkeiten der Königlichen Freystadt Késmark II. Košice – Levoča 1804.
MARTINCZAK, František: Medicína na Spiši 1412 – 1770. In: Spiš 3 – 4, Košice: Východoslovenské vydavateľstvo
1973.
MELTZER, Jacob: Biographien berühmter Zipser. Košice: Ellinger 1832, s. 21 – 24. SBS I. Martin: Matica slovenská 1986, s. 84.

Zdroj: Osobnosti Kežmarku 1206 – 2009, str. 23-25.

AllEscort