Sorting by

×

Alfréd Grosz sa narodil 26. augusta 1885 v Kežmarku a zomrel 1. marca 1973 v Kežmarku. V osobnosti Alfréda Grosza sa spája profesor telocviku, pôsobiaci na nemeckom, neskôr aj slovenskom gymnáziu v Kežmarku, prírodovedec, horolezec, spisovateľ, dobrovoľný požiarnik, športovec, milovník a znalec Vysokých Tatier.

Alfréd Grosz pochádzal z rodiny pedagóga. Študoval v Kežmarku a Budapešti, stal sa stredoškolským profesorom telocviku a geografie. Až do I. svetovej vojny pôsobil na gymnáziu v Jászberényi v dnešnom Maďarsku, potom bojoval štyri roky na talianskom fronte. Po vojne sa vrátil do Kežmarku, kde učil na nemeckom gymnáziu, od roku 1927 aj na slovenských pobočkách. Po ukončení II. svetovej vojny, ktorú odsudzoval ako presvedčený antifašista, učil ešte tri roky na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi a Kežmarku, kým sa nedostal na zaslúžený dôchodok. Odmalička pod vplyvom otca miloval prírodu a navštevoval Tatry, od svojej mladosti pracoval v Uhorskom karpatskom spolku, Tatranskom spolku, 65 rokom bol dobrovoľným požiarnikom. Do horolezeckej kroniky zapísal 119 prvovýstupmi a 8 novými priestupmi v zimných podmienkach. Po ňom ako jedinom Kežmarčanovi je ešte aj dnes pomenovaný žľab a pilier v severový chodnej stene Slavkovského štítu. Často chodil do Tatier so svojimi študentmi, pre ktorých sám zakúpil 10 kompletných horolezeckých a 10 lyžiarskych výstrojov. Prof. Grosz napísal do novín a odborných časopisov desiatky článkov o Vysokých Tatrách i o histórii Spiša (Karpathen-Post, Turisták lapja, Die Karpathen atď.) Tlačou mu vyšli dve knihy: Sagen aus der Hohen Tatra (München 1971) a Die Hohe Tatra (Nürtingen – Stuttgart 1961). Slovenského prekladu sa nedočkali a dnes obe knihy “vykrádajú” slovenskí autori. Po prof. Groszovi ostali aj tisícky sklenených negatívov a diapozitívov o Spiši a Tatrách, ktoré sú tiež na rôznych miestach v múzeách i súkromnom vlastníctve. Jeho pozostalosť (rukopisy, knihy, časopisy, horolezecká výstroj atď.) bola necitlivo rozpredaná na rôzne miesta na Slovensku i do zahraničia a nie je vylúčené, že pod jeho práce sa podpisujú úplne cudzí ľudia. Žijúci študenti bývalého nemeckého gymnázia, hlavne maturitný ročník 1942, navrhli, aby sa na pamiatku ich obľúbeného pedagóga zriadil v Kežmarku park, ktorý by sa pomenoval parkom prof. Alfréda Grosza. Preto 27. októbra 1973 vznikla aj Nadácia prof. Alfréda Grosza. Odhalenie pamätnej tabule sa uskutočnilo v rámci II. spišských kultúrnych dní 20. augusta 1994. Súčasťou odhalenia bolo aj sprístupnenie rovnomenného parku na Lányiho ulici. Samotnú bronzovú bustu vsadenú do tatranskej žuly vyhotovil popradský sochár Štefan Hudzík.

 

Zdroj: Osobnosti dejín Kežmarku. Historický cintorín, str. 37-39.