Sorting by

×

Uhorský a český kráľ Albrecht II., nemecký cisár; Kežmarku udelil právo meča sa narodil 10. augusta 1397 vo Viedni v Rakúsku a zomrel 27. októbra 1439 v Neszmélyi v Maďarsku.

V Uhorsku vládol v rokoch 1437 – 1439. Ako prvý z Habsburgovcov sa snažil vytvoriť rakúskouhorsko-českú personálnu úniu.

V roku 1438 udelil tento panovník Kežmarku právo meča (ius gladii), čo znamenalo rôzne druhy trestov pre jednotlivé previnenia. Previnilcov – zlodejov, podpaľačov, vrahov a iných lotrov mohli Kežmarčania napichnúť na kôl, lámať kolesom, rozštvrtiť, vešať, upáliť, utopiť a mečom sťať – čo bola pomerne čestná smrť. Mesto malo vlastného kata, ten dokonca roka 1677 vypomáhal Ľubici, ktorú zaplavili besné psy. Kat vykonával teda aj úlohu šarhu, a hoci mal tzv. nečisté zamestnanie a jeho deti nesmeli chodiť do škôl alebo učiť sa remeslu, ba dokonca musel bývať mimo mesta, neraz sa stal aj liečiteľom „tajných“ chorôb… Mestská daňová kniha z roku 1525 uvádza, že Kežmarok mal klietku hanby pre „zlé ženy“ a roku 1557 postavil murársky majster Štefan na námestí pranier, za čo dostal odmenu 25 zlatých – v tom čase sa v tej hodnote dal kúpiť malý dom. Popravisko Aasfl ecken bolo pod Suchou horou a pripomína ho dodnes územný názov Krvavé pole.

 

Literatúra:

BARÁTHOVÁ, Nora: História kežmarského hradu. Kežmarok: Múzeum 2004.

ŠA LE – pob. Poprad, MM-K, perg. 44 z 2. marca 1438.

 

Zdroj: Osobnosti Kežmarku 1206 – 2009, str. 19-20