Absóth Ján sa narodil 13. decembra 1768 Nemescsó v Maďarsku a zomrel 19. júna 1823 v Sombore v Srbsku. Pochádza zo starej maďarskej zemianskej rodiny, ktorá získala erb r. 1715: v modrom štíte na zelenom poli bol centrálnou fi gúrou červeno odetý bojovník so zeleným opaskom, v pravej ruke držal šabľu – podobný bojovník bol aj v klenote.

Podľa rodinnej tradície predkovia pochádzali z Anglicka a prisťahovali sa do Uhorska, aby pomohli domácim
bojovať proti Turkom.

Ján po stredoškolských štúdiách v Šoproni študoval v r. 1788 – 1791 na univerzite v Göttingene. Hneď po ukončení štúdií nastúpil ako profesor na lýceum v Levoči, v r. 1796 – 1801 učil na kežmarskom evanjelickom lýceu – pôsobil na katedre filozofi e, kde prednášal logiku, metafyziku, teológiu, viedol privátne filozofické cvičenia.

Pobyt v Kežmarku venoval aj výskumu Tatier, kam vodil i svojich študentov, čím nadviazal na niekoľko storočí staré tradície školských výletov. Spolu so študentmi botanizovali, zbierali minerály. Do Tatier ho neraz sprevádzali aj známe osobnosti z Kežmarku ako Jakub Fabry z rodiny hľadačov pokladov, Tomáš Mauksch – zakladateľ tatranskej fl oristiky, botanik Samuel Genersich a veľkolomnický ekonóm Gregor Berzevici.

Asbóth sa stal r. 1798 členom Mineralogickej spoločnosti v Jene. Špecializoval sa aj na výskum hmyzu – stal sa priekopníkom entomológie v Uhorsku. Opísal nález dvojkrídleho hmyzu Tipula glacialis, ktorý našiel zamrznutý v ľade rieky Poprad. Okrem toho vydal jednu z prvých prác, ktorá sa venovala okoliu Zeleného plesa – to s okolím patrilo do kežmarského chotára: Topographisch-mineralogische Beschreibung des Felsenkessels, in welchem der grüne See auf den Karpathen eingeschlossen ist… (vyšlo r. 1801 v knihe Samuela Bredeckého Topographisches Taschenbuch für Infern). Asbóthove rukopisy z čias pobytu v Kežmarku sú v súčasnosti v Széchényiho knižnici v Budapešti.

Asbóth písal aj latinské a nemecké oslavné básne. Z čias štúdií v Šoproni z r. 1788 pochádza rozlúčková báseň s profesorom Martinom Schwartnerom – kežmarským rodákom: Elegie am Tage des Abschieds unsers Lehrers Martin Schwartner. Oedenburg, 1788.

V Kežmarku, kde prišiel ako bezdetný vdovec, sa r. 1797 oženil s Annou Máriou Tátray, s ktorou mal päť synov a tri dcéry. Z Kežmarku odišiel Asbóth do Kesthelya a na Spiš sa už nevrátil. Vrátila sa len jeho dcéra Mária (1808 – 1860), (alebo žila u príbuzných v rodine Tátray a Cornides?), ktorá sa vydala za profesora lýcea Jána Benediktiho.
Asbóth zomrel v Zombore v niekdajšej Báčskej župe vo vysokej funkcii – ako správca majetku koruny.

Literatúra:
KEMPELEN, Béla: Magyar nemes családok I. Budapešť 1911, s. 163 – 168.
NAGY, Iván: Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal I. Pešť 1857.
PALCSÓ, István: A késmárki ág. hitv. ev. kerületi lyceum története. Kežmarok: Sauter 1893.
SEBERÍNYI, Ján: Vlastný životopis. In: Slovenské pohľady r. 26, 1906. SBS I. Martin: Matica slovenská 1986, s. 80.

Zdroj: Osobnosti Kežmarku 1206 – 2009, str. 23

AllEscort