Pieta Kežmarok

starý historický cintorín v kežmarku

V čase protireformácie museli protestanti pochovávať svojich mŕtvych mimo mestských hradieb, a tak vznikol v roku 1674 dnešný cintorín. Postupne sa rozširoval a od roku 1784 začali doň pochovávať aj katolíkov, a to na ľavú stranu, kým na pravej boli hroby protestantov. Tento zvyk ostal v Kežmarku až do začiatku 20. storočia.

Záujem pozostalých

Miesto posledného odpočinku blízkych zaujíma ľudí čoraz viac. Zo zamestnancov pohrebných služieb sa tak stávajú sprievodcovia po pamätníkoch a znalci známych i neznámych osobností mesta. „Začiatkom tohto roku mi na firemné číslo volal chlap, ktorý sa ma ruským jazykom spýtal, kde leží Čižmar. Zhodou okolností som to vtedy vedel a pamätal som si, lebo pamätník padlých vo vojne čistíme pravidelne a v azbuke je tam len jeden pomník ruského vojaka, ktorým je práve Čižmar. Moja ruština už nie je taká, ako kedysi, no podarilo sa mi ho navigovať k zadnej bráne. Po chvíli mi volal znova s poďakovaním, že sa mu to podarilo nájsť,“ zaspomínal na netradičný telefonát Ján Dziak, pracovník Pohrebných a cintorínskych služieb mesta Kežmarok. Na druhý deň po telefonáte našiel na tomto hrobe položenú sviecu a kvetinové srdce. Cintorínu sa však nevyhli ani vandali. Pokúsili sa ukradnúť bustu historika a farára Alojza Miškoviča, ktorý sa ako historik zameral na obdobie včasného feudalizmu, národné obrodenie a dejiny spisovnej slovenčiny. Z oblasti literárnej histórie doplnil poznatky o viacerých slovenských kultúrnych dejateľoch.

Pohrebné rituály v islame

Okrem katolíkov a evanjelikov sa na historickom cintoríne nachádza aj hrob moslima. „V Kežmarku doposiaľ nemáme požiadavky na špecifickú orientáciu či vyhotovenie hrobu. Cirkvi v našom meste pochovávajú podľa zaužívaných pravidiel, avšak vo väčších mestách je problém s miestom posledného odpočinku pre moslimov, keďže v tomto náboženstve sú pravidlá pre pochovávanie prísnejšie,“ povedal Dziak. Pohrebné rituály moslimov prebiehajú v súlade s islamským zákonom. Telo zosnulého príbuzní starostlivo umyjú, osušia, zabalia do bielych plachiet a uložia do hrobu na pravý bok tvárou obrátenou smerom na Mekku, rodisko Proroka Mohameda. Islam nedovoľuje akékoľvek konzervácie tela, kremáciu, a dokonca ani používanie rakiev. V Kežmarku tento hrob označuje kamenný turban a tabuľa, na ktorej epitaf je však napísaný na východ, čiže tvárou k Mekke.

Láska až za hrob

Neďaleko hrobu farára Miškoviča odpočíva námorník József a dcéra bohatého priemyselníka Gizela. Príbeh zakázanej lásky, ktorá dohnala mladý pár k samovražde, otriasol Kežmarkom 24. augusta 1895, keď si na život siahol 21-ročný József Bescák a 17-ročná Gizella Vermes. „Raz prišla jedna staršia pani platiť za hrobové miesta a vysvetľovala kolegyni, že to bol mladý párik, ktorý prišiel z Maďarska. On bol, myslím, chudobný a ona bohatá a rodina im bránila sa zosobášiť, a tak prišli pod Tatry, kde údajne spáchali samovraždu. Pomníky dala tá istá pani opraviť na vlastné náklady, lebo ako malá si pamätala, že na to miesto s mamou chodili páliť sviece,“ povedal Dziak. Na náhrobku nájdeme nápis v maďarčine: „Pokoj na ich popol. Postavili milujúci rodičia, obyvatelia Pápa.“ Dnes si už nik nepamätá na tváre zamilovanej dvojice, ich pamiatka však na mestskom cintoríne v Kežmarku ostane navždy.

Významná pamiatka východného Slovenska

Cintorín bol zapísaný v zozname pamiatok východného Slovenska. Po prijatí zákona NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 2739. V uplynulých rokoch popradské pracovisko Krajského pamiatkového úradu v Prešove pripravilo dokumentáciu na rozšírenie objektovej skladby cintorína v Kežmarku. Vo februári 2020 komisia pre posudzovanie pamiatkového fondu pri Pamiatkovom úrade SR v Bratislave tento návrh prerokovala a odporučila rozšíriť objektovú skladbu cintorína. Ide o prvých 34 objektov v zozname s orientačnou mapou v portáli cintorína. V roku 2018 Pamiatkový úrad v rámci projektu OPIS digitalizoval aj pamiatkové objekty historického cintorína.

Starý historický cintorín dnes

Cintorín pozostáva z mnohých objektov, preto je ich ochrana zložitá. Necitlivosť jednotlivca, ľahostajnosť alebo chýbajúce povedomie zodpovednosti v spoločnosti zapríčinili poškodenie i nenávratnú stratu nejedného pamätníka. Na ochranu pamiatkových objektov cintorína a starostlivosť o ne preto v minulosti vyzývala Hedviga Mária Szirmayová, neskôr Ladislav Kiefer, v súčasnosti už desaťročia kežmarská historička a mestská poslankyňa Eleonóra Baráthová, ale aj Milan Choma, propagátor kežmarských osobností. Našťastie existujú aj úctyhodné príklady nájomcov, ktorí na vlastné náklady, so súhlasom mesta i Pamiatkového úradu dali zrekonštruovať historické hrobové miesto. Na vojnové hroby dohliadajú členovia Klubu vojenských dôchodcov v Kežmarku. Na cintoríne vídavať „cudzích“ ľudí pri bežnej údržbe hrobov osobností, o niektoré hroby sa starajú žiaci škôl. Snahou Verejnoprospešných služieb Mesta Kežmarok je, aby sa u občanov zväčšil záujem o históriu, ktorá bola písaná životmi ľudí nášho mesta a aby sa priblížila ľuďom dnešnej doby. Snaha mesta Kežmarok a Verejnoprospešných služieb mesta Kežmarok o zachovanie pamiatok na cintoríne istotne nachádza podporu aj u ďalších Kežmarčanov, veď náš historický cintorín je jedinečný.

Štefan Kuric, Ondrej Miškovič